Predstavte si situáciu: máte deväťdesiat rokov, celý život ste spievali romantické balady, ktoré počúvali ešte vaši starí rodičia, a zrazu sa rozhodnete napísať otvorený odkaz prezidentovi Spojených štátov. Presne to urobil Pat Boone, legenda amerického popu z päťdesiatych rokov, známy najmä skladbou „Love Letters in the Sand“.
Čo sa stalo
Boone, ktorý Donalda Trumpa podporoval už v roku 2016 aj 2020, zverejnil na sociálnej sieti odkaz priamo adresovaný prezidentovi. Napísal, že to robí „v duchu priateľstva a znepokojenia“. Jeho slová stoja za citovanie takmer doslovne, pretože presne vystihujú tón celého posolstva: „Niekedy je najsilnejšia vec, akú môže líder urobiť, povedať menej, počúvať viac a nechať hovoriť svoje činy.“ A potom prišla vec, ktorá musela zabolieť – priama výzva, aby Trump aspoň na chvíľu skúsil mlčať. „Možno vás prekvapí, ako hlasno dokáže hovoriť ticho,“ napísal Boone Jerusalem Post.
Boone sa v odkaze odvolal na Ronalda Reagana ako na vzor – muža, ktorý podľa neho zvládal aj ťažké politické chvíle s humorom, zdvorilosťou a úctou, teda spôsobom, ktorý pôsobil skutočne prezidentsky.
Pozadie a kontext
Aby sme pochopili váhu tohto gesta, treba sa vrátiť o pár desaťročí späť. Boone nebol len nejaký náhodný fanúšik od telky. V osemdesiatych rokoch sa opakovane objavoval po boku samotného Reagana – na charitatívnej recepcii vo Washingtone v roku 1982, na republikánskom zhromaždení v Illinois v tom istom roku, aj na kresťanskom mediálnom kongrese v roku 1984. Nehovorí teda o Reaganovi z počutia, ale zo svojej vlastnej skúsenosti človeka, ktorý stál vedľa neho.
A nie je to ani prvýkrát, čo sa Boone rozhodol Trumpovi niečo vytknúť. Ešte počas kampane v roku 2016 mu podľa vlastných slov osobne povedal, aby prestal používať urážlivé prezývky a správal sa menej ako „školský tyran“ a viac ako niekto, kto sa uchádza o najvyšší úrad v krajine. Vtedy dokonca vyhlásil, že Trump je často „svojím vlastným najhorším nepriateľom“ – nie pre svoju politiku, ale pre spôsob, akým komunikuje Jerusalem Post.
Boonov najnovší odkaz navyše prišiel v citlivom momente. Deň predtým totiž Trump oznámil, že stanice CNN a MS NOW a portál Politico dostanú zákaz vstupu do priestorov Bieleho domu. Prezident tieto médiá obvinil z toho, že opakovane šíria „fake news“, „fikciu“ a „klamstvá“, a naznačil, že podobný osud môže postihnúť aj ďalšie redakcie. Boone sa vo svojom príspevku o zákaze priamo nezmienil, no jeho slová padli presne do chvíle, keď Trump svoje spory s médiami eskaloval na verejnosti pred novinármi.
Čo to znamená pre Slovensko
Môže sa zdať, že spor jedného starnúceho speváka s americkým prezidentom sa Slovenska príliš netýka. Lenže spôsob, akým sa v USA vedie verejná debata o vzťahu politickej moci a médií, má dosah ďaleko za hranice Ameriky. Zákaz vstupu vybraným redakciám do Bieleho domu je precedens, ktorý sledujú novinári aj politici po celom svete – vrátane tých u nás, kde otázka vzťahu vlády a nepohodlných médií tiež nie je nová.
Zaujímavé je aj to, že kritika neprichádza od politického oponenta, ale od dlhoročného priaznivca. Ukazuje to, že aj vo vlastnom tábore existujú hlasy, ktoré volajú po zdržanlivosti a rešpekte voči novinárom – bez ohľadu na to, ako veľmi sa s ich písaním človek nestotožňuje. Je to pripomienka, že civilizovaná rozprava o médiách sa dá viesť aj naprieč politickými líniami, ak je vôľa počúvať.