Keď som si prvýkrát prečítal správu o reštarte výroby v Žiari nad Hronom, napadlo mi, koľko rodín v tomto kraji si posledné tri roky kládlo tú istú otázku: bude sa ešte niekedy variť hliník tam, kde sa varil desiatky rokov? V piatok prišla odpoveď. Slovalco spustilo postupný reštart výroby primárneho hliníka a do projektu vloží najmenej 100 miliónov eur.
Čo sa vlastne stalo
Spoločnosť Slovalco po viac ako troch rokoch odstávky znovu naštartovala výrobu v Žiari nad Hronom. Nejde o symbolické gesto ani o skúšobný beh na pár týždňov – hovoríme o investícii presahujúcej stovku miliónov eur, ktorá má priniesť stovky pracovných miest. Ako píše Aktuality.sk, obnova výroby zaradí Slovensko po dlhých troch rokoch opäť medzi európske krajiny, ktoré vyrábajú primárny hliník. To nie je maličkosť – takýchto krajín na kontinente ubúda, nie pribúda.
Aj server TERAZ.sk potvrdzuje, že reštart podporí viac ako 200 pracovných miest TERAZ.sk Ekonomika. A denník Pravda to nazýva „dôležitým návratom pre región“ – slová, ktoré, priznávam, znejú trochu ako z tlačovej správy, ale v tomto prípade sedia Pravda.
Prečo to nie je len ďalšia správa o investícii
Ak poznáte Žiar nad Hronom aspoň trochu, viete, že hlinikáreň tu nebola len fabrikou. Bola súčasťou identity mesta. Generácie rodín tam pracovali, okolo závodu vyrástli služby, obchody, celé sociálne tkanivo regiónu. Keď sa výroba pred tromi rokmi odstavila, nešlo len o stratu firmy – bol to úder pre celý horehronský región, ktorý si tak či tak nemôže dovoliť stratiť ďalšie pracovné miesta.
Dôvody odstávky vtedy súviseli s energetickou krízou – výroba primárneho hliníka je extrémne náročná na elektrinu, a keď ceny energií vystrelili nahor, prevádzka sa jednoducho prestala vyplácať. Mnohé podobné prevádzky v Európe skončili natrvalo. To, že sa Slovalco rozhodlo vrátiť, hovorí niečo aj o tom, ako sa zmenili podmienky na trhu s energiami, aj o tom, že niekto v manažmente firmy videl v návrate zmysel – inak by do toho nešiel s deviatocifernou sumou.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre bežného čitateľa mimo Žiaru sa to môže zdať ako regionálna správa. Nie je. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá potrebuje priemysel s vyššou pridanou hodnotou, nie len montážne haly. Výroba primárneho hliníka patrí medzi náročnejšie priemyselné procesy, a fakt, že sa vracia na naše územie, je signálom, že aspoň časť ťažkého priemyslu sa dá pri správnych podmienkach udržať aj v strednej Európe, nielen presunúť do Ázie alebo Perzského zálivu, kam smerovala väčšina takýchto kapacít v posledných rokoch.
Stovky nových pracovných miest v okrese, ktorý roky bojoval s odlivom obyvateľstva do väčších miest, majú váhu, ktorú tabuľky HDP nezachytia úplne presne. Ide o to, či mladí ľudia zo Žiaru a okolia budú mať dôvod zostať doma, alebo či sa budú aj naďalej sťahovať za prácou do Bratislavy či do zahraničia.
Samozrejme, treba byť triezvy – jeden reštart výroby nevyrieši štrukturálne problémy slovenského priemyslu ani energetickú závislosť krajiny. Ale je to konkrétny, merateľný krok správnym smerom, v čase, keď väčšina správ o priemysle v Európe znie skôr ako nekrológ. A to je dôvod, prečo táto správa z piatkového popoludnia stojí za viac než len jednu vetu v ekonomickej rubrike.