Izraelské parlamentné voľby, ktoré sa konali prvýkrát od teroristických útokov zo 7. októbra 2023, priniesli patovú situáciu. Ani vládna koalícia okolo premiéra Benjamina Netanjahua, ani opozičný blok spojený okolo bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota nezískali dostatok mandátov na samostatné zostavenie vlády. Oba tábory si napriek tomu nárokujú právo pokúsiť sa zostaviť kabinet, čo krajinu posúva k zdĺhavému vyjednávaniu a riziku ďalšej politickej nestability.
Za týchto okolností sa do centra diania dostáva prezident Jicchak Herzog, ktorý má v izraelskom politickom systéme za úlohu poveriť zostavením vlády toho politika, ktorý má najreálnejšiu šancu uspieť. Komentátor Jerusalem Post v tejto súvislosti upozorňuje, že ide o príležitosť, ktorá môže formovať aj samotné prezidentské dedičstvo Herzoga. Autor komentára tvrdí, že práve spojenie Netanjahua s jedným z jeho hlavných rivalov – či už ide o Eisenkotovu stranu Jaš, alebo prípadne o hnutie Naftaliho Bennetta – je presne to, čo Izrael v súčasnej situácii potrebuje: vládu schopnú spoločne riešiť kľúčové výzvy krajiny namiesto ďalšieho prehlbovania politických rozkolov.
Problémom je, že Herzog, ktorý sám pochádza z ľavicovej Strany práce, čelí tlaku z vlastného politického zázemia, aby mandát na zostavenie vlády zveril úzkej Eisenkotovej koalícii postavenej na spojenectve s arabskými alebo ultraortodoxnými stranami, ktorá by zámerne vylúčila Netanjahua. Podľa spomínaného komentára by takáto vláda v praxi obmedzila armádu v boji proti palestínskym nepriateľom a pochovala by plán na povinný odvod ultraortodoxných Židov do izraelskej armády. Hlavným cieľom tohto tábora je však za každú cenu ukončiť Netanjahuovo dlhoročné pôsobenie vo funkcii.
Komentátor vyzýva Herzoga, aby odolal tomuto tlaku a namiesto toho presadzoval vznik širšej, takzvanej sionistickej vlády zloženej z dvoch či troch najväčších strán v Knesete, aj keby išlo o nesúrodú a krehkú koalíciu. Podľa neho by nemalo stačiť, že prezident vyhlási snahu vyhnúť sa opakovaným voľbám – mal by aktívne zasahovať do politického procesu nad rámec svojej zvyčajnej konzultačnej úlohy po voľbách. Komentár dokonca navrhuje, aby Herzog mandát na zostavenie vlády zveril výlučne takému lídrovi, ktorý sa vopred zaviaže k snahe o jednotu, a aby odmietol akúkoľvek koalíciu závislú od frakčných arabských či ultraortodoxných strán. Zdroj: Jerusalem Post
Za touto výzvou stojí aj presvedčenie, že Herzog by sa mal zapojiť priamo do riešenia sporných otázok, ktoré bránia vzniku širokej vlády – od Netanjahuovej politickej budúcnosti (rotácia vo funkcii premiéra, harmonogram odchodu z politiky, prípadná milosť) až po otázky dobrej správy vecí verejných, vrátane vyšetrovacej komisie k udalostiam zo 7. októbra, súdnej reformy, osadníckej politiky či odvodu ultraortodoxných Židov. Autor komentára pritom priznáva, že ide o netradičnú, až na hranici ústavných právomocí stojacu úlohu pre izraelského prezidenta, ktorý formálne takéto právomoci nemá.
Voľby sa odohrávajú v tieni pokračujúcej vojny a hlbokého spoločenského rozdelenia, ktoré sa v izraelskej politike prehlbuje už roky. Patová situácia naznačuje, že Izrael sa po voľbách nového kabinetu tak skoro nedočká a krajinu čaká obdobie zložitých koaličných rokovaní, prípadne aj riziko opakovania volieb, ak sa žiadnemu z táborov nepodarí zostaviť funkčnú väčšinu.