Čo sa stalo
Dopyt po umelej inteligencii prevrátil poradie najziskovejších technologických firiem na hlavu. Výrobcovia pamäťových čipov, teda firmy vyrábajúce komponenty typu DRAM a HBM pamäte potrebné na trénovanie a prevádzku AI modelov, podľa aktuálnych údajov Nikkei Asia dosahujú vyššie zisky než materská spoločnosť Google, Alphabet, a ďalšie etablované technologické koncerny.
Ide o nezvyčajný obrat. Trh s pamäťovými čipmi bol dlhodobo známy ako extrémne cyklický segment – obdobia vysokých cien a ziskov sa v ňom pravidelne striedali s obdobiami prebytočnej ponuky a prepadu marží. Firmy ako Samsung, SK Hynix či Micron zažili za posledné dve dekády viacero bolestivých poklesov zisku, keď dopyt po smartfónoch a počítačoch nestíhal pokrývať kapacity, ktoré si vybudovali počas predchádzajúceho boomu.
Tentoraz je hnacím motorom dopyt zo strany dátových centier, ktoré potrebujú obrovské množstvo pamäte na prevádzku modelov umelej inteligencie. Špeciálne vysokovýkonné pamäte typu HBM (high bandwidth memory), ktoré sa používajú spolu s grafickými procesormi v AI serveroch, sa stali kriticky nedostatkovým tovarom. To tlačí ceny aj marže nahor rýchlejšie, než trh očakával.
Pozadie a kontext
Umelá inteligencia v posledných rokoch zásadne zmenila investičné priority veľkých technologických firiem aj dodávateľských reťazcov okolo nich. Kým ešte pred niekoľkými rokmi bol najväčším ťahúňom dopytu po čipoch smartfónový priemysel, dnes sú to práve dátové centrá budované pre potreby AI. Tento posun je badateľný aj v ďalších správach z technologického sektora – japonská firma Murata napríklad podľa Nikkei Asia plánuje investovať 6,3 miliardy dolárov do rozšírenia výroby kondenzátorov potrebných práve pre AI aplikácie v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Podobne aj spoločnosť Sojitz oznámila dovoz vzácnej zeminy ytria z Malajzie, suroviny potrebnej pre výrobu pokročilých technologických komponentov Nikkei Asia.
Tieto investície naznačujú, že firmy v celom dodávateľskom reťazci počítajú s dlhodobým, nie dočasným nárastom dopytu. Kým v minulosti sa po podobných boomoch pravidelne dostavil prepad, tentoraz viacero výrobcov stavia kapacity s výhľadom na roky dopredu. Otázkou zostáva, či sa história cyklického trhu s pamäťami nezopakuje aj teraz – teda či po období enormných investícií nepríde opäť fáza nadbytočnej ponuky, len s väčším oneskorením vzhľadom na rozsah dnešných investícií.
Pre bežného spotrebiteľa má rast cien pamäťových čipov priamy dosah: komponenty do počítačov, smartfónov aj ďalšej elektroniky zdražujú, pretože výrobcovia prednostne smerujú kapacity do výroby pre dátové centrá, kde je marža vyššia. Spotrebiteľská elektronika tak môže v najbližšom období zdražovať práve v dôsledku tohto presunu priorít výrobcov.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nemá vlastnú výrobu pokročilých pamäťových čipov, no zmeny na globálnom trhu s polovodičmi sa premietajú aj do cien bežnej elektroniky, s ktorou slovenskí spotrebitelia prichádzajú do kontaktu každý deň – od notebookov cez smartfóny až po súčiastky do automobilov, ktoré sa na Slovensku vo veľkom vyrábajú. Ak sa ceny pamätí v dôsledku vysokého dopytu po AI naďalej zvyšujú, môže sa to prejaviť na vyšších výrobných nákladoch aj v domácom automobilovom priemysle, ktorý je kľúčovou súčasťou slovenskej ekonomiky. Zároveň ide o pripomienku, že globálny boom okolo umelej inteligencie má celkom konkrétny, hmatateľný dosah na ceny tovarov, ktoré kupujeme – nejde len o abstraktnú tému technologických firiem v Silicon Valley.