Dvadsaťosemročný Wilber Rafael Garces Perez sa v pondelok telefonicky prihlásil na tlačovú konferenciu, ktorú v Austine zvolala jeho právnička Kate Lincoln-Goldfinch. Cez reproduktor novinárom po španielsky povedal, že sa necíti dobre kvôli strelnému zraneniu a že v zadržiavacom zariadení musel spávať na zemi.
Podľa vlastných slov pracoval v nedeľu ako vodič donáškovej služby DoorDash, keď do jeho auta zboku narazili agenti, ktorí sa vraj neidentifikovali a nepoužili žiadne svetlá ani sirénu. Tvrdí, že jeden z nich naň vystrelil ešte v aute, pričom k žiadnej naháňačke pešo podľa neho nedošlo. Polícia v Austine v nedeľu naopak uviedla, že muž pred agentmi utekal.
Právnička uviedla, že jej klienta zadržiavajú v South Texas ICE Processing Center, asi 130 míľ juhozápadne od Austinu, a že je vypočúvaný agentmi. Perez podľa nej opustil nemocnicu iba štyri hodiny po prijatí – lekár, ktorý ho ošetroval, mu vraj povedal, že agenti ICE sa ponáhľali s jeho prevozom do zadržiavacieho centra.
Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS), pod ktoré ICE spadá, v nedeľu vydalo písomné stanovisko, že Perez sa v USA nachádzal nelegálne a mal voči sebe právoplatný príkaz na deportáciu. Podrobnosti o okolnostiach streľby úrady neposkytli. Ani ICE, ani DHS v pondelok nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.
Denník The New York Times s odvolaním sa na dvoch anonymných zdrojov oboznámených s federálnym vyšetrovaním streľby napísal, že agenti ICE v Austine kontrolovali evidenčné čísla vozidiel, keď zistili, že Perez má nariadenú deportáciu. Podľa tejto verzie ho zastavili okolo 12:45, predstavili sa a oznámili mu zatknutie, na čo mal Perez ujsť autom, čo viedlo ku krátkej naháňačke, bočnému nárazu a streľbe.
Lincoln-Goldfinch v rozhovore pre CNN uviedla, že táto verzia udalostí "nesedí" s tým, čo jej povedal Perez, hoci bližšie podrobnosti o tom, či bol pred streľbou zastavený, neposkytla.
Pozadie: rastúci počet incidentov s ICE
Federálni imigrační úradníci sú tento rok zapojení do viacerých streľieb, vrátane zabitia dvoch amerických občanov v Minnesote, ktoré vyvolalo rozsiahlu verejnú reakciu. Odkedy sa Donald Trump vlani vrátil do úradu, v zadržiavaní ICE zomrelo viac než 50 ľudí. Prípad Pereza tak zapadá do širšieho vzorca, ktorý kritici opisujú ako agresívnejší prístup imigračných zložiek k presadzovaniu deportačných príkazov, sprevádzaný rastúcim počtom násilných incidentov aj sťažností na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť v zadržiavacích centrách.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci ide o vnútroamerickú záležitosť, prípad ukazuje, akým smerom sa uberá imigračná politika USA za druhej Trumpovej administratívy – teda smerom k tvrdším a rýchlejším zásahom vrátane použitia strelnej zbrane pri bežných dopravných kontrolách. Pre Slovensko a Európsku úniu je to relevantné najmä v kontexte diskusií o migračnej politike a ľudských právach zadržiavaných osôb, keďže podobné prípady bývajú súčasťou širších transatlantických debát o štandardoch zaobchádzania s migrantmi a o miere štátneho násilia pri presadzovaní práva. Zároveň rastúci počet úmrtí v zadržiavacích zariadeniach ICE môže byť argumentom, ktorý európski politici používajú pri porovnávaní vlastných migračných systémov s tým americkým.