Predstavte si tú scénu: hotel Waldorf Astoria v centre Manhattanu, lobby plná asistentov, ktorí rozdávajú poradové čísla na stretnutia s izraelským premiérom. Presne takto by to podľa komentátorov Jerusalem Post mohlo vypadať, keby sa Izrael počas týždňa Valného zhromaždenia OSN nachádzal tam, kde by si podľa svojich vojenských výsledkov zaslúžil byť. Realita je iná – a je to realita, ktorá bolí.
Čo sa stalo
Benjamin Netanjahu sa tento týždeň chystá vystúpiť pred Valným zhromaždením OSN v čase, keď sa Blízky východ prekresľuje priamo pred očami. Bežne by takáto cesta znamenala nabitý diár – schôdzky s hlavami štátov, ministrami obrany, vojenskými veliteľmi. Tentokrát je to inak. Dokonca ani americký prezident Donald Trump, dlhoročný spojenec izraelského premiéra, podľa všetkého nemá záujem sa s ním v tejto chvíli stretnúť. Absurdné je, že Trump je zároveň v princípe ochotný rokovať s iránskymi predstaviteľmi, ktorí do New Yorku na zasadnutie OSN tiež prišli. Zdroj: Jerusalem Post
Táto izolácia nie je len otázkou protokolu či zranenej hrdosti. Komentátori upozorňujú, že ide o skutočnú diplomatickú krízu, ktorá má priamy dosah na bezpečnostnú situáciu. Izraelská izolácia môže ovplyvniť aj sériu vojenských iniciatív, ktoré sa mali ďalej rozvíjať.
Pozadie a kontext
Región sa nachádza uprostred vojny a hlbokej prestavby mocenských vzťahov. Spojené štáty navonok pôsobia, akoby chceli zredukovať svoju vojenskú dominanciu v oblasti. Európa si zase uvedomuje, že čelí novej sade hrozieb – Rusku, iránskej hrozbe a rastúcej islamistickej migrácii, ktorá mení demografiu kontinentu. V tomto kontexte by mal mať Izrael Európe čo ponúknuť, veď je kľúčovým hráčom v udržiavaní stability na Blízkom východe a v Arabskom zálive.
Paradoxom je, že aj silné krajiny regiónu ako Saudská Arábia či Egypt čelia ekonomickým a vojenským ťažkostiam pod tlakom iránskej a húthijskej agresie, tureckých záujmov v Stredomorí a hrozieb voči Hormuzskému a Báb al-Mandabskému prielivu. Za týchto okolností by Izrael mal byť medzi najžiadanejšími partnermi na svete. Namiesto toho sa ocitá v izolácii, ktorá podľa komentátorov Jerusalem Post nie je politickou záležitosťou, ale reálnou diplomatickou krízou.
Problém má podľa analýzy aj vnútorný rozmer – Izrael v súčasnosti nemá skutočne funkčného ministra zahraničných vecí, ani ministra obrany na plný úväzok. Veľká časť vlády je zložená z politických operatívcov, ktorým chýba diplomatická vízia a strategické vojenské myslenie. Autor komentára poznamenáva, že je otázne, koľko ministrov absolvovalo aspoň kurzy blízkovýchodných štúdií – a naráža tým na to, že práve nedostatok odbornosti stojí za tým, že lobby hotela Waldorf Astoria nie je plná čakajúcich lídrov.
Zaujímavým momentom celého týždňa má byť aj vstup ponorky INS Drakon do izraelských vôd vo štvrtok – najdrahšieho zbraňového systému, aký si Izrael kedy zaobstaral. Jeho nasadenie má ovplyvniť rovnováhu síl, najmä voči krajinám v treťom a štvrtom bezpečnostnom okruhu okolo Izraela, a môže posilniť aj spoluprácu s Gréckom a Cyprom v stredomorskom regióne, kde sa Izrael, Egypt a Taliansko snažia čeliť tureckej asertivite.
Otvorené zostávajú dve kľúčové otázky: ako sa vyriešia konfrontácia medzi Saudskou Arábiou a Húthiami, a ako dopadne vzťah medzi USA a Iránom v otázke Hormuzského prielivu, iránskeho jadrového programu a prežitia ajatolláhovského režimu. Zdroj: Jerusalem Post
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nie je priamym hráčom v týchto silových hrách okolo Hormuzského prielivu či Stredomoria, ale netreba podceňovať, akým spôsobom sa prekresľovanie bezpečnostnej architektúry Blízkeho východu prenáša do Európy. Ak Izrael skutočne stráca vplyv na formovanie európskeho bezpečnostného myslenia, ako komentár tvrdí, môže to mať dôsledky aj pre krajiny ako Slovensko, ktoré sú súčasťou európskych bezpečnostných štruktúr a spoliehajú sa na spoločné hodnotenie hrozieb z Ruska, Iránu i migrácie. Nestabilita v regióne, ktorý zásobuje značnú časť svetovej ropy a kontroluje kľúčové námorné trasy, sa totiž skôr či neskôr prejaví aj na cenách energií a v bezpečnostných otázkach, ktoré sa týkajú celej Európskej únie – Slovensko nevynímajúc.