Americký prezident Donald Trump a japonská premiérka Sanae Takaichi sa stretli na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku – ich prvý formálny summit od marca tohto roka. Podľa dostupných informácií sa rozhovory sústredili na Čínu, hospodársku bezpečnosť, polovodiče, umelú inteligenciu a kritické suroviny. Stretnutie sa uskutočnilo len dva dni predtým, než sa Trump má vo Washingtone stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, a podľa The Japan Times malo demonštrovať pevnosť japonsko-americkej aliancie v čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v Ázii.
Prečo je načasovanie kľúčové
To, že sa Trump stretol s Takaichi tesne pred rokovaním so Si, nie je náhoda. Japonsko je najbližším americkým spojencom v regióne a jeho pozícia pred veľkým summitom má signalizovať Pekingu, že Washington nejde do rozhovorov osamotený. Zároveň Si Ťin-pching podľa iného zdroja zámerne vynechal svoj prejav na Valnom zhromaždení OSN – krok, ktorý má Čínu prezentovať ako rovnocenného partnera USA, nie ako krajinu čakajúcu na americké pozvanie Nikkei Asia.
Témy, o ktorých Trump a Takaichi rokovali, nie sú náhodné. Polovodiče a kritické suroviny patria medzi najcitlivejšie body americko-čínskeho súperenia posledných rokov – ide o oblasti, kde Čína drží kľúčové pozície (napríklad pri ťažbe a spracovaní vzácnych zemín) a kde sa Washington aj Tokio dlhodobo snažia znížiť svoju závislosť od Pekingu. Umelá inteligencia je ďalšou frontovou líniou, kde obe krajiny súperia o technologický náskok.
Širší kontext summitu Trump–Si
Očakávané stretnutie amerického a čínskeho prezidenta vo Washingtone má podľa európskych pozorovateľov priamy dosah aj na Európu. Na programe majú byť clá, obchodné bariéry, prístup k vzácnym zeminám a regulácia umelej inteligencie – teda témy, ktoré sa dotýkajú aj európskych priemyselných reťazcov Euronews. Európska únia už dlhodobo hľadá spôsob, ako znížiť svoju závislosť od čínskych dodávok kritických surovín potrebných napríklad pre výrobu batérií či elektroniky, a výsledok rokovaní medzi Washingtonom a Pekingom môže tento smer buď uľahčiť, alebo skomplikovať.
Japonsko-americké stretnutie tak treba čítať ako súčasť širšej diplomatickej choreografie pred kľúčovým geopolitickým momentom. Takaichi, ktorá prevzala vedenie japonskej vlády len nedávno, si upevňuje pozíciu spoľahlivého partnera Washingtonu skôr, než sa dynamika vzťahov medzi veľmocami môže zmeniť.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre malú exportne orientovanú ekonomiku, akou je Slovensko, nie sú detaily americko-čínsko-japonského vyjednávania len vzdialenou geopolitikou. Slovenský priemysel – od automobilového sektora po elektroniku – je závislý od globálnych dodávateľských reťazcov, v ktorých hrajú polovodiče a kritické suroviny kľúčovú úlohu. Ak Washington a Peking dospejú k dohode, ktorá stabilizuje obchodné vzťahy, môže sa to pozitívne premietnuť aj do predvídateľnosti cien vstupov pre slovenské firmy. Naopak, ak sa napätie prehĺbi a dôjde k novým clám alebo obmedzeniam vývozu vzácnych zemín, dotkne sa to aj slovenských výrobcov batérií a elektroniky, ktorí sú súčasťou európskych a globálnych dodávateľských sietí.
Okrem toho slovenská diplomacia, podobne ako iné členské štáty EÚ, sleduje, akým smerom sa bude uberať transatlantická a transpacifická spolupráca v oblasti technologickej bezpečnosti – keďže podobné otázky riešia aj európske inštitúcie vo vzťahu k Číne. Výsledky rokovaní veľmocí tak nepriamo formujú priestor, v ktorom sa pohybuje aj slovenská hospodárska politika a jej snaha o diverzifikáciu dodávateľských vzťahov mimo jedného regiónu.