Estónska vnútorná bezpečnostná služba KAPO v utorok oznámila, že za augustovým žhárskym útokom na obrannú firmu Milrem Robotics stoja ruské tajné služby. Podľa estónskych vyšetrovateľov išlo o „úmyselný a vopred naplánovaný čin objednaný ruskými bezpečnostnými zložkami". Požiar vypukol v noci zo 14. na 15. augusta v budove spoločnosti v Tallinne, ktorá vyrába bezpilotné pozemné vozidlá THeMIS dodávané aj na Ukrajinu. Oheň sa podarilo rýchlo dostať pod kontrolu.
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna k prípadu uviedol, že „s istotou možno konštatovať, že žhárstvo... bolo aktom sabotáže nariadeným špeciálnymi službami Ruskej federácie". Dodal, že páchatelia boli zadržaní a „už nepredstavujú hrozbu" — traja podozriví, lotyšskí občania žijúci predtým v Rusku, boli zatknutí v Lotyšsku a následne vydaní Estónsku. Tallinn si na základe zistení predvolal ruského chargé d'affaires. Zdroj: BBC
Kremeľ obvinenie okamžite odmietol. Hovorca Dmitrij Peskov novinárom povedal, že vyhlásenia sú „bezdôvodné, nepremyslené, absolútne nesúvisiace s realitou a postrádajú akékoľvek odôvodnenie", a preto ich Moskva nemieni brať vážne. Zdroj: Moscow Times
Estónsko pritom nezverejnilo konkrétne dôkazy, ktoré k záveru viedli — odvoláva sa na dôvernosť práce spravodajských služieb. Šéf KAPO Margo Palloson pre estónsku televíziu ERR uviedol, že Rusko „neustále plánuje, hľadá príležitosti a snaží sa nájsť ľudí, ktorí by útoky vykonali", pričom augustový prípad bol tento rok prvým úspešným. Palloson zároveň upozornil, že najatí jednotlivci môžu byť oklamaní alebo manipulovaní a dostávajú falošné zdôvodnenia svojho konania, aby sa zakrylo zapojenie ruského štátu.
Prípad zapadá do širšieho vzorca, ktorý agentúra Associated Press sleduje už od februára 2022 — od začiatku ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu zaznamenala v Európe okolo 200 incidentov sabotáže a nepriateľskej činnosti pripisovaných Rusku. Len v auguste tohto roka bolo Rusko podozrivé alebo obvinené z útoku dronom na letisko Leipzig/Halle v Nemecku, požiaru v sklade obrannej firmy v Bulharsku, výbuchu v muničnej továrni pri Ríme, pokusu o žhárstvo na ukrajinského výrobcu dronov na Slovensku a dvoch podozrivých požiarov v Poľsku. Nemecko za útokom na lipské letisko následne uzavrelo ruský konzulát v Bonne a ruské kultúrne centrum v Berlíne.
Reakcie spojencov prišli rýchlo a jednoznačne. Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že „Rusko pokračuje vo svojej bezohľadnej kampani nepriateľských akcií proti spojencom NATO. Snaží sa oslabiť naše odhodlanie a zastaviť našu podporu Ukrajine." Dodal však, že Rusko na bojisku aj v snahe rozbiť jednotu Západu zlyháva. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil útok za „nebezpečnú eskaláciu", ktorá Rusko len zavedie do slepej uličky, a pripomenul aj incident na lipskom letisku. Švédsky premiér Ulf Kristersson nazval pripísanie útoku Rusku „mimoriadne vážnym" krokom „namiereným proti Európe ako celku". Litovský minister zahraničia Kęstutis Budrys uviedol, že ruské „nepriateľské aktivity sa nezastavujú na hraniciach Ukrajiny". Európska komisia odkázala, že Moskva sa snaží zastrašiť Európu, aby obmedzila podporu Kyjevu, no „to sa nestane". Zdroj: Al Jazeera
Celý prípad tak ilustruje, ako sa hybridná vojna — sabotáže, dezinformácie, kybernetické útoky a podobné nekonvenčné metódy — stala súčasťou bežnej reality na východnom krídle NATO aj mimo neho. Pobaltské štáty, ktoré popri Ukrajine patria k najviditeľnejším terčom takýchto akcií, zároveň zvyšujú obranné investície a odmietajú ustúpiť. Estónsky premiér Kristen Michal na sieti X napísal, že krajina sa nedá zastrašiť.
Zaujímavosťou je, že medzi krajinami postihnutými podobnými incidentmi v auguste figuruje aj Slovensko — podľa spomínaného prehľadu BBC tu mal byť zaznamenaný pokus o žhárstvo namierený proti ukrajinskému výrobcovi dronov. Estónsky prípad tak nie je izolovanou udalosťou len na severovýchode Európy, ale súčasťou širšej kampane, ktorá sa dotýka aj krajín strednej Európy vrátane Slovenska. To zvyšuje tlak na domáce bezpečnostné zložky a firmy pôsobiace v obrannom priemysle, aby venovali väčšiu pozornosť fyzickej aj kybernetickej ochrane svojich prevádzok.