Fakty. Wall Street Journal analyzoval iránske colné údaje. Výsledok: asi 1300 zásielok z Číny do iránskeho ministerstva obrany. Obsah: takzvané duálne komponenty a chemické zlúčeniny. Použitie: drony, navádzacie systémy rakiet, balistické strely.
Kto pomáhal. Podľa amerických úradníkov nešlo len o tovar. Čínske banky a krycie firmy pomáhali Iránu obchádzať americké sankcie. Sumy idúce do Iránu cez tieto kanály sa počítajú v miliardách dolárov.
Reakcia Iránu. Žiadna. Iránski predstavitelia na otázky WSJ neodpovedali.
Trump mlčí, demokratka tlačí. Podľa zdrojov blízkych rokovaniam Trump nechce téma otvárať naplno – prioritou je dobrý vzťah s Xi pred summitom OSN. Michiganská demokratka Elissa Slotkin mu v piatkovom liste odkázala opak: nech čínsku pomoc Iránu rieši priamo so Si Ťin-pchingom. Jej slová: rastie dôkazový materiál, že čínske firmy pomáhajú Iránu zabíjať amerických vojakov a udržiavať pri živote jeho raketový aj dronový program.
Ministerstvo financií USA reagovalo cez hovorcu – vraj opakovane cieli na iránsku aktivitu prechádzajúcu cez čínsku jurisdikciu a bude v tom pokračovať.
Súvislosti. Nejde o izolovaný nález. Začiatkom septembra ten istý denník napísal, že Irán mal od čínskych zdrojov satelitné zábery s vysokým rozlíšením americkej základne v Jordánsku – ešte pred júlovým raketovým útokom, pri ktorom zahynuli traja americkí vojaci. Priame prepojenie zatiaľ Washington nepotvrdil, ale spojitosť naznačuje.
Reuters zas začiatkom septembra opísal barterový mechanizmus: iránska ropa výmenou za čínsky tovar vrátane vojenského vybavenia. Obchod obchádza sankcie na iránsku ropu a funguje ako finančná záchranná sieť Teheránu. V júli mal navyše podľa Reuters dorasiť prvý z až 400 čínsky vyrobených prenosných protivzdušných raketometov v hodnote 60 až 70 miliónov dolárov – jedna z najväčších známych iránskych investícií do krátkeho dosahu obrany od vypuknutia vojny s USA a Izraelom.
Prečo je to dôležité pre Slovensko. Slovensko je členom NATO aj EÚ, ktoré majú s Iránom napäté vzťahy pre jeho jadrový program a podporu ozbrojených skupín na Blízkom východe. Ak Čína systematicky obchádza sankčný režim voči Iránu, oslabuje to efektivitu celého sankčného nástroja, ktorý Západ – vrátane Slovenska – používa aj voči Rusku. Presne ten istý mechanizmus (krycie firmy, tretie banky, barterový obchod) sa už opisuje aj pri obchádzaní sankcií voči Moskve. Ak sa ukáže, že funguje pri Iráne bez následkov, môže to byť návod aj pre ruské subjekty. Zároveň to komplikuje pozíciu USA pri vyjednávaní s Pekingom – Washington musí vážiť obchodné záujmy oproti bezpečnostným, a výsledok tohto kompromisu ovplyvňuje aj európsku bezpečnostnú situáciu.