Čo sa stalo
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave spomenul, že Kyjev nedávno odovzdal Južnej Kórei dvoch severokórejských vojnových zajatcov, ktorých ukrajinské sily zajali počas bojov v ruskom Kursku v januári 2025. Obaja muži si podľa Zelenského želali presídliť sa práve do Južnej Kórey.
Reakcia zo Soulu prišla okamžite. Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského veľvyslanca Andrija Vieškina a požadovalo vysvetlenie toho, čo označilo za „jednostranné zverejnenie“ informácie o transfere zajatcov — napriek tomu, že podľa Soulu existovala dohoda o utajení celej záležitosti. Súčasťou požiadavky bolo aj oficiálne ospravedlnenie.
Juhokórejský prezident Lee Jae-myung následne v piatok verejne pohrozil Ukrajine nešpecifikovanými opatreniami, ak Kyjev neuzná existenciu dohody o dôvernosti. Podľa agentúry Reuters to potvrdil aj hovorca prezidentského úradu Kim Sung-wan, ktorý vyhlásenia ukrajinskej strany o neexistencii takejto dohody označil za nepravdivé. Tvrdí, že o utajenie žiadala samotná Ukrajina — údajne z obavy pred domácou kritikou v prípade, že by severokórejskí zajatci neboli vymenení za ukrajinských väzňov držaných Ruskom. Zdroj: South China Morning Post
Hovorca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn na Facebooku odmietol existenciu akejkoľvek takejto dohody a uviedol, že bolo nesprávne utajovať miesto, kam boli zajatci presunutí. Soul podľa svojich vyjadrení trval na utajení z diplomatických dôvodov, ale aj kvôli ochrane samotných zajatcov a ich rodín, ktoré naďalej žijú v Severnej Kórei. Zdroj: Deutsche Welle
Pozadie a kontext
Téma je v juhokórejských médiách mimoriadne citlivá, a to aj preto, že podľa juhokórejskej ústavy sú obyvatelia Severnej Kórey formálne považovaní za juhokórejských občanov. Prípad sa navyše stal predmetom vnútropolitického sporu — opozícia využíva kauzu na útoky proti prezidentovi Leeovi, ktorého obviňuje, že sa snaží zavďačiť severokórejskému režimu tým, že súhlasil s utajením transferu.
Nataliya Butyrska, odborníčka na ázijsko-pacifický región z kyjevského New Europe Center, pre Deutsche Welle uviedla, že Ukrajine a Južnej Kórei chýba kontinuálny a dôveryhodný dialóg, najmä za súčasnej juhokórejskej vlády. Podľa nej by obe krajiny mali byť prirodzenými partnermi, keďže Severná Kórea bojuje po boku Ruska proti Ukrajine, no realita je iná práve pre nedostatok vzájomnej dôvery.
Butyrska tiež upozornila na zaujímavý detail — Rusko, ktoré sa bežne o osud zahraničných zajatcov nezaujíma, v tomto prípade aktívne žiadalo návrat oboch Severokórejčanov. Počas šiestich mesiacov dokonca odmietalo prepustiť akýchkoľvek ukrajinských zajatcov, kým nedostane späť práve týchto dvoch mužov.
Kórejský expert Mykola Polishchuk, pôsobiaci na Ukrajine, situáciu vidí ako dôsledok vnútropolitického tlaku v Soule. Podľa neho bol prezident Lee incidentom prekvapený a teraz sa snaží časť zodpovednosti presunúť na Ukrajinu. Polishchuk sa domnieva, že informácia o transfere by sa aj tak skôr či neskôr dostala na verejnosť a juhokórejská strana vedela, že sa k nej Kyjev vyjadrí. Tvrdenia o dohode o mlčanlivosti považuje skôr za ospravedlnenie vymyslené zmätenými politikmi v Soule. Ukrajina sa tak podľa neho ocitla v škandáli, ktorý si ani nevyvolala, ani neplánovala.
Čo to znamená ďalej
Prípad odhaľuje krehkosť vzťahov medzi Kyjevom a Soulom v čase, keď by mohla práve severokórejská účasť na ruskej strane vojny byť dôvodom na užšiu spoluprácu oboch krajín. Namiesto toho spor o dvoch zajatcov prehlbuje nedôveru a ukazuje, aké citlivé je pre Soul čokoľvek spojené so vzťahmi k Severnej Kórei — a to aj vtedy, keď ide o humanitárny gesto voči bývalým nepriateľským vojakom, ktorí si želali presídlenie na Juh.