Južná Kórea v stredu oznámila, že odvoláva svojho veľvyslanca v Kyjeve Park Hi-čchanga. Dôvodom je vyhrotený spor s Ukrajinou o to, ako sa verejnosť dozvedela o presune dvoch zajatých severokórejských vojakov do Soulu. Ministerstvo zahraničných vecí nešpecifikovalo, kedy sa veľvyslanec vráti, zároveň však uviedlo, že bude s Kyjevom pokračovať v rokovaniach s nádejou na vyriešenie sporných otázok. Zdroj: BBC World
Čo sa stalo
Spor sa začal koncom septembra, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prejavu na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Ukrajina odovzdala Južnej Kórei dvoch zajatých severokórejských vojakov. Tí boli zajatí v ruskom regióne Kursk začiatkom roka 2025, kde bojovali po boku ruských jednotiek – jeden mal pri sebe ruské vojenské doklady, druhý žiadne. Zelenskyj pri tejto príležitosti uviedol, že zajatie oboch mužov nebolo jednoduché a jeden sa dokonca pokúsil o samovraždu, aby sa vyhol zajatiu. Zdroj: Kyiv Post
Soul tvrdí, že odhalenie presunu porušilo dohodu o dôvernosti, ktorú mali obe strany uzavrieť pre bezpečnosť vojakov a ich príbuzných v Severnej Kórei. Juhokórejský prezident Lee Jä-mjong verejné vyhlásenie Zelenského označil za "veľmi sklamanie" a citlivú záležitosť dotýkajúcu sa národnej bezpečnosti. Minulý týždeň požiadal o verejné ospravedlnenie a pohrozil ďalšími krokmi, ak sa ho nedočká. Kyjev existenciu akejkoľvek dohody o mlčanlivosti poprel – podľa úradu Zelenského bol Soul vopred informovaný, že prezident presun v prejave spomenie, no nešlo o utajenie samotnej transakcie. Ukrajinská strana tiež tvrdí, že Zelenskyj nezverejnil žiadne identifikačné údaje o vojakoch ani citlivé operačné detaily. Zdroj: NPR World
Minister zahraničných vecí Čo Hjon podľa miestnych médií síce dostal od ukrajinského rezortu akúsi formu ospravedlnenia, no označil ho za nedostatočné. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia následne poprel, že by k ospravedlneniu vôbec došlo. Napätie prehĺbila aj správa britského denníka Guardian, podľa ktorej sa z Južnej Kórey cez sankcionované tankery dostávalo do Ruska palivo, čo pomáhalo Moskve zmierňovať dôsledky ukrajinských úderov na rafinérie. Ukrajinský predstaviteľ pre sankcie Vladyslav Vlasiuk v utorok uviedol, že viac ako 30 percent ruského dovozu paliva v auguste pochádzalo práve z Južnej Kórey.
Pozadie a kontext
Oboch vojakov zajali ukrajinské jednotky spomedzi tisícok severokórejských vojakov nasadených na podporu Ruska. Po zajatí údajne požiadali o presídlenie do Južnej Kórey, keďže v prípade repatriácie do KĽDR by im hrozilo prenasledovanie. Soul ich prijal, pretože podľa juhokórejskej ústavy legálne považuje celé Kórejský polostrov za svoje územie a dlhodobo uplatňuje politiku prijímania a finančnej podpory severokórejských utečencov.
Južná Kórea sa počas celej vojny snažila udržiavať krehkú rovnováhu – na jednej strane poskytla Ukrajine od roku 2022 humanitárnu pomoc v hodnote vyše 640 miliónov dolárov a tento rok prisľúbila ďalších 143 miliónov, na druhej strane dlhodobo odmieta dodávať smrtiace zbrane žiadnej strane vo vojnovom konflikte, aby si nezhoršila vzťahy s Ruskom, ktoré má s KĽDR spoločnú hranicu. Moskva pritom varovala, že v prípade dodávok zbraní Ukrajine "nebude mať inú možnosť než odvetu". Zdroj: Deutsche Welle
Niektorí analytici poukazujú na to, že dôvodom zdržanlivosti Soulu nemusí byť len obava o bezpečnosť vojakov a ich rodín, ale aj snaha nekomplikovať si vlastné úsilie o zlepšenie vzťahov so Severnou Kóreou. Prezident Lee totiž dlhodobo presadzuje politiku angažovanosti voči Pchjongjangu, hoci táto línia v posledných týždňoch utrpela aj inú ranu – trojica juhokórejských vojakov bola zranená pri výbuchu nášľapných mín pri hranici, za čím juhokórejská armáda a americkým vedená Komisia OSN vidia Severnú Kóreu.
Spor o zajatcov tak prichádza v čase, keď Soul zároveň demonštruje vlastnú vojenskú silu – vo štvrtok otestoval svoju prvú domácu hypersonickú zbraň, len niekoľko dní po tom, čo Pchjongjang oznámil test vlastnej strely s pomocou umelej inteligencie. Prezident Lee pri tejto príležitosti zdôraznil, že krajina "musí zaistiť vlastnú bezpečnosť vlastnými silami". Zdroj: The Japan Times
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko je spor dôležitý najmä ako ukážka toho, aké krehké môžu byť spojenecké vzťahy v kontexte vojny na Ukrajine, keď sa stretávajú záujmy tretích krajín. Južná Kórea patrí medzi štáty, ktoré Ukrajine poskytujú nelethálnu pomoc podobne ako Slovensko, no zároveň si strážia vlastné bezpečnostné a diplomatické záujmy voči Severnej Kórei a Rusku. Diplomatická roztržka tiež pripomína, že komunikácia o citlivých vojenských témach – vrátane zajatcov – môže mať ďalekosiahle medzinárodné dôsledky, čo je relevantné aj pre krajiny strednej Európy podieľajúce sa na podpore Kyjeva.