Predstavte si deň, keď sa súčasne dejú dve veci, ktoré by za normálnych okolností mali byť neprepojiteľné. Na jednej strane sedí americký prezident pred novinármi pri Bielom dome a hovorí, že Ukrajina potrebuje nového lídra. Na druhej strane v Záporoží vyťahujú záchranári spod sutín telá ľudí, ktorí v ten deň ráno ešte spali vo svojich posteliach. A tieto dve veci spája jedno slovo: nafta.
V piatok Donald Trump oznámil, že sa telefonicky dohodol s Vladimirom Putinom na uvoľnení sankcií na ruský diesel. Rusko má na americký a svetový trh dodať najprv 300-tisíc ton nafty, potom ďalších 500-tisíc ton v novembri a napokon milióny ton navyše – samozrejme, "podľa stavu ruských rafinérií", ako Trump dodal na sieti Truth Social. Pre bežného čitateľa to znie ako suchá správa z energetiky. V kontexte vojny, ktorá na Ukrajine zabíja ľudí už piaty rok, to ale znamená niečo oveľa citlivejšie: Rusku sa práve uvoľnili ruky na financovanie vlastného vojnového stroja.
Zelenskyj to nenechal bez odpovede. Nazval dohodu "slabým rozhodnutím" a na sieti X napísal vetu, ktorá obletela svet: Rusko si vraj za zrušenie sankcií poďakovalo tak, že na Záporožie zhodilo päť klzákových bômb na obytné domy. Zdroj: BBC
A presne to sa aj stalo. V sobotu ráno zasiahol ruský úder juhovýchodné ukrajinské mesto Záporožie. Podľa miestnych úradov zomrelo najmenej dvadsať ľudí vrátane troch detí, desiatky boli zranené. Reportér agentúry AFP, ktorý bol priamo na mieste, videl záchranárov vyťahovať z trosiek ženu, jej manžela a dieťa. Jeden zo záchranárov, Daniil Pishkin, opísal, že síce dvoch ľudí sa podarilo zachrániť, no malé dievčatko zomrelo. Žena menom Iryna, ktorá prežila vo vlastnej kúpeľni, rozprávala o susedoch, obaja 75-roční, ktorých telá "jednoducho vyhodili von, na ulicu". Nedožili sa ani príchodu do nemocnice. Zdroj: Straits Times
Keď sa Trumpa pri odchode z Bieleho domu opýtali na kritiku zo strany Kyjeva, nezvolil zmierlivý tón. Povedal, že Zelenskyj "nerobí svetu nič iné, len problémy", pretože napriek americkým výzvam pokračuje v útokoch na ruské rafinérie. "Tak nech s tým, do čerta, radšej prestane," povedal novinárom. A pridal vetu, ktorá v Kyjeve aj v Bruseli zarezonovala možno najviac: "Myslím, že je čas, aby Ukrajina mala nového prezidenta... niekoho, kto dokáže uzavrieť dohodu, lebo on to prečo z nejakého dôvodu nikdy neurobí."
Ak vám táto veta znie povedome, nie je to náhoda – Trump už podobnú myšlienku vyslovil aj vlani v decembri. Problém je, že od vypuknutia vojny v roku 2022 platí na Ukrajine stanné právo a voľby sú preto pozastavené. Vyzývať na výmenu prezidenta uprostred vojny, v ktorej krajina denne čelí dronom a raketám, je teda gesto, ktoré málokto považuje za realistické – skôr za politický odkaz.
Prečo vlastne Washington k tejto dohode pristúpil? Odpoveď treba hľadať doma, nie na fronte. Ceny nafty v USA vyleteli nahor po mesiacoch vojny proti Iránu a blokáde Hormuzského prielivu, priemerná cena dieselu dosiahla 6,28 dolára za galón, oproti 3,68 dolára vlani. Pred blížiacimi sa kongresovými voľbami to Trumpovej administratíve komplikuje život, a tak sa rozhodla hľadať úľavu práve u Putina. Podľa portálu Axios k dohode došlo aj preto, že Zelenskyj ignoroval opakované americké žiadosti, aby Ukrajina neútočila na ruské rafinérie – a americkí vyjednávači dokonca vraj hrozili zastavením spravodajských informácií pre Kyjev. Zdroj: Pravda
Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová napísala, že uvoľnenie sankcií "poskytuje Moskve viac príjmov na vedenie vojny" a že "teraz nie je čas poľavovať v tlaku na Rusko, Európa to neurobí". Oznámila tiež, že európski ministri zahraničia v pondelok chystajú schváliť doteraz najrozsiahlejší balík sankcií od začiatku invázie. Britský premiér Andy Burnham zatelefonoval Zelenskému a uistil ho o "úplnej solidarite" po tom, čo nazval predchádzajúci deň pre Ukrajinu "náročným". Sľúbil, že Londýn bude sankcie naďalej sprísňovať a podnikne ďalšie kroky proti ruským cieľom. Zdroj: Straits Times
Celá táto epizóda ukazuje, aké krehké je spojenectvo, na ktorom Ukrajina už vyše štyri a pol roka stavia svoju obranu. Jedna dohoda o nafte dokázala za pár hodín rozvíriť vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom natoľko, že sa americký prezident verejne pýta, či Ukrajina nepotrebuje iné vedenie – zatiaľ čo ruské bomby naďalej dopadajú na obytné domy. Pre krajiny strednej Európy vrátane Slovenska je to pripomienka, že podpora Ukrajiny zo strany najväčšieho spojenca nie je samozrejmosťou, a že vývoj cien energií za oceánom môže mať priamy dosah na to, ako dlho a za akých podmienok bude vojna na našom kontinente pokračovať.