Čína a Severná Kórea vo štvrtok slávnostne otvorili nový most cez rieku Yalu, ktorý spája čínske mesto Tan-tung so severokórejským Sinuidžu. Podľa čínskej štátnej tlačovej agentúry Sin-chua sa pri tejto príležitosti konala ceremónia, počas ktorej cez most prešli nákladné autá ozdobené vlajkami oboch krajín. Štvorprúdový, tri kilometre dlhý most mal pritom do prevádzky vstúpiť už v roku 2014.
Vyše desať rokov čakania
Čína stavbu na svojej strane dokončila takmer pred dvanástimi rokmi, Severná Kórea však dlho nezačala s potrebnými prácami na prístupových cestách a colných zariadeniach na svojej strane hranice. Táto nečinnosť podnecovala špekulácie, že Pchjongjang sa obával prílišnej ekonomickej závislosti od Pekingu, prípadne bol nespokojný s tým, že Čína v minulosti hlasovala za sprísnenie medzinárodných sankcií voči KĽDR pre jej jadrový program. Podľa niektorých pozorovateľov sa krajiny nezhodli aj na samotnom umiestnení mosta. Oneskorenie vyvolalo nezvyčajne kritický článok v denníku Global Times, ktorý je spojený s vládnucou Komunistickou stranou Číny – citoval obyvateľov Tan-tungu frustrovaných z meškania projektu, od ktorého si sľubovali hospodársky prínos pre svoje pohraničné mesto. Zdroj: The Independent
Nový most má podľa očakávaní postupne posilniť obchodnú výmenu a logistiku medzi oboma krajinami a odľahčiť existujúci, desaťročia starý most na rovnakej trase, cez ktorý v súčasnosti prechádza viac než 70 percent oficiálneho obchodu medzi Čínou a Severnou Kóreou. Starší most slúži aj železničnej doprave a autá či nákladiaky po ňom môžu premávať len jedným smerom naraz. Podľa juhokórejskej vlády existuje pozdĺž viac než 1400 kilometrov dlhej, priepustnej hranice medzi oboma krajinami najmenej 17 aktívnych cestných a železničných prepojení. Zdroj: Reuters
Súperenie o vplyv s Moskvou
Otvorenie mosta prichádza približne mesiac po tom, čo Severná Kórea a Rusko spustili vlastný cestný most ako súčasť upevňovania svojich vzťahov. Experti upozorňujú, že čínski predstavitelia pravdepodobne vnímali toto rusko-severokórejské zbližovanie s určitou nevôľou. Čína je dlhodobo najväčším obchodným partnerom Severnej Kórey a jej hospodárskou záchranou – vlani smerovalo do Číny podľa dostupných údajov až 98 percent severokórejského zahraničného obchodu.
V posledných rokoch však severokórejský líder Kim Čong-un uprednostňoval vzťahy s Moskvou, keď poslal tisícky vojakov a konvenčné zbrane na podporu ruskej vojny na Ukrajine, zrejme výmenou za vojenskú a hospodársku pomoc. V poslednom období sa však Kim opäť približuje k Pekingu, zjavne so zámerom zlepšiť stav domácej ekonomiky a vybudovať spoločný front proti Spojeným štátom. Čína si zasa chce obnoviť svoj jedinečný vplyv nad Severnou Kóreou, ktorý v posledných rokoch oslabol. Zdroj: The Japan Times
Napätie na polostrove neustupuje
Otvorenie mosta sa odohráva na pozadí pretrvávajúceho napätia na Kórejskom polostrove. Len deň predtým severokórejská armáda oznámila, že vo východných vodách krajiny otestovala dva typy strategických strel vypúšťaných z ponoriek. Štátna agentúra KCNA uviedla, že testy nepredstavovali žiadnu hrozbu pre susedné krajiny a mali preveriť bojovú pripravenosť podmorských systémov. Odpaly prišli po týždňoch napätia so Južnou Kóreou v súvislosti s výbuchom míny na spoločnej hranici koncom septembra, pri ktorom boli zranení traja juhokórejskí vojaci.
Pre región to znamená, že zatiaľ čo sa hospodárske väzby medzi Čínou a Severnou Kóreou prehlbujú, bezpečnostná situácia zostáva napätá a diplomacia medzi Pchjongjangom na jednej strane a Washingtonom či Soulom na druhej strane je dlhodobo zamrznutá. Kim Čong-un podľa doterajších správ odmieta výzvy na obnovenie rozhovorov a žiada od USA upustenie od požiadaviek na denuklearizáciu ako podmienky akýchkoľvek rokovaní.