Americký prezident Donald Trump v piatok večer podpísal výkonný príkaz, ktorým pozastavil uplatňovanie rozsiahleho balíka sankcií voči Rusku. Sankcie, clá a obmedzenia mali podľa zákona automaticky nadobudnúť účinnosť v nedeľu 18. októbra, teda 30 dní po tom, čo ich Trump koncom septembra podpísal do zákona. Prezident však využil právomoc, ktorú mu zákon dáva, a ich platnosť odložil s odôvodnením, že je to v „národnom záujme Spojených štátov".
„Týmto pozastavujem uplatňovanie sankcií, obmedzení a ciel stanovených v Grahamovom zákone," uviedol Trump v príkaze zverejnenom Bielym domom. Dodal, že Kongresu predložil certifikáciu, podľa ktorej je vydanie takejto výnimky v tomto čase v národnom záujme USA. Zdroj: The Hindu
O aký zákon ide
Zákon známy ako Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act z roku 2026 je pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi za Južnú Karolínu, ktorý patril medzi najvýraznejších zástancov Ukrajiny vo Washingtone až do svojej smrti 11. júla. Dvojstranný návrh mal zasadiť rýchly úder ruským finančným zdrojom, z ktorých Moskva financuje vojnu proti Ukrajine.
Zákon dával Trumpovi širokú právomoc uvaliť clá až do výšky 100 percent na päť najväčších kupcov ruskej ropy a zemného plynu – najvýznamnejšie na Čínu a Indiu. Okrem toho obsahoval sankcie namierené priamo proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vysokým predstaviteľom ruskej vlády, bankám a ďalším finančným inštitúciám, ako aj proti takzvanej „tieňovej flotile" tankerov, ktoré Rusko využíva na obchádzanie existujúcich sankcií. Zdroj: BBC
Zblíženie s Moskvou
Trumpov krok prichádza len týždeň po tom, čo oznámil telefonát s Putinom, v ktorom sa dohodli na nákupe ruskej nafty do Spojených štátov. Trump plán zdôvodnil snahou znížiť ceny energií v USA pred novembrovými voľbami do Kongresu. Dohoda vyvolala šok medzi zákonodarcami naprieč stranami a spustila vlnu kritiky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil dohodu o nafte za dar Putinovi, ktorý podľa neho predstavuje „investíciu do vojny, ktorá sa musí skončiť". Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom rastie aj v súvislosti s energetickým prímerím, ktoré Trump minulý týždeň oznámil – Ukrajina sa k nemu po niekoľkých dňoch prestala hlásiť a obnovila útoky na ruské rafinérie. Trump tento krok označil za „hanbu", ktorá udržiava vysoké svetové ceny energií, a vo vyjadrení pre Newsmax povedal, že Zelenského považuje za „ťažšieho partnera na rokovanie ako Putina". Zdroj: The Independent
Kritika zo strany Kongresu
Ešte vo štvrtok, deň pred podpisom výkonného príkazu, poslala dvojstranná skupina 20 amerických zákonodarcov Trumpovi list, v ktorom ho vyzvala, aby zákon rešpektoval a implementoval ho v plnom rozsahu. Podľa nich by sankcie mohli byť „rozhodujúce pri donútení Putina brať mierové rokovania vážne" a žiadali ich uplatnenie „v plnom rozsahu a bez meškania".
Trumpovo rozhodnutie tak ide priamo proti vôli časti vlastnej administratívy aj Kongresu, ktorý zákon pôvodne schválil s podporou oboch strán. Pozastavenie sankcií tiež prichádza v čase, keď krajiny ako India, jeden z najväčších odberateľov ruskej ropy, dlhodobo vyjadrovali obavy z dopadov zákona na vlastnú ekonomiku. Zdroj: Straits Times
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko ako člena EÚ a NATO má Trumpovo rozhodnutie priamy význam. Odklon Washingtonu od tvrdého sankčného kurzu voči Moskve komplikuje jednotný postup Západu voči Rusku a prehlbuje neistotu ohľadom budúcej podpory Ukrajiny zo strany USA. Ak Washington poľaví v ekonomickom tlaku na Moskvu práve v čase, keď Zelenskyj žiada od európskych lídrov financovanie Kyjeva vo výške približne 80 miliárd dolárov na budúci rok, bremeno podpory Ukrajiny sa môže čoraz viac presúvať na európske štáty vrátane Slovenska.