Predstavte si, že sa v nedeľu ráno zobudíte a vyjdete pred dom. Namiesto obvyklej ulice vás privíta rozbité sklo, spálené odpadkové koše a popol po zhorených autách. Presne to zažili obyvatelia Paríža, Marseille, Lyonu či Limoges po sobotňajších protestoch, ktoré sa vymkli spod kontroly a zmenili krajinu na scénu, akú Francúzsko dlho nevidelo.
"Je to, akoby sme mali vojnu," povedal 78-ročný parížsky dôchodca Mehmet Ozeden, keď prechádzal okolo spálených barikád vo svojej štvrti. Ťažko mu niečo vyčítať – podľa francúzskeho ministra vnútra Laurenta Nuñeza bolo po celej krajine zadržaných 1 800 ľudí, pričom len v Paríži išlo o rekordných 855 osôb. Zranenia utrpelo približne 500 policajtov, hasičov a zdravotníkov. Zdroj: France 24
Čo sa vlastne stalo? Francúzsko žilo posledné štyri týždne študentskými protestmi proti zlým podmienkam na stredných školách. K nim sa v sobotu pridali odbory, hnutie žltých viest, dôchodcovia aj hasiči a spoločne vyšli do ulíc proti vysokým životným nákladom a drahej benzíne. Podľa odborov sa zhromaždilo až 800-tisíc ľudí, ministerstvo vnútra hovorí o 550-tisíc. Veľká väčšina demonštrácie prebehla pokojne. Lenže na okraji pochodov sa postupne sformovali skupiny maskovaných výtržníkov, ktorí podpaľovali autá, útočili na verejné budovy a rabovali obchody.
Ak ste si mysleli, že horšie to už byť nemôže, mýlili ste sa. V meste Limoges dav zapálil radnicu z 19. storočia – neorenesančnú budovu, ktorá prežila obe svetové vojny. Veža sa zrútila, strecha zhorela. Miestni ju prirovnávajú k požiaru parížskej Notre-Dame. "Je mi z toho smutno, je to nepredstaviteľné," povedal jeden z okolostojacich svedkov denníku Le Parisien. V Lyone zhorelo turistické informačné centrum, v Marseille sa výtržníci vlámali na radnicu a prevrátili bustu Marianny, symbolu republiky.
Na ulici sa pritom neničilo len verejné vlastníctvo. Podľa predsedu francúzskeho združenia obchodu a maloobchodu Alexandra Bomparda bolo poškodených približne 1 500 obchodov a prevádzok, škody sa odhadujú na stovky miliónov eur. Len reťazec Carrefour napočítal 50 vyrabovaných pobočiek a opravy ho budú stáť vyše desať miliónov eur. Za každým takým číslom je však konkrétny príbeh – ako majiteľ malého obchodu pri Place de la République, ktorý do podnikania vložil celoživotné úspory a po sobotňajšej noci nevedel, ako bude ďalej živiť rodinu. Sused mu na pomoc založil zbierku. Zdroj: Euronews
Prezident Emmanuel Macron sa rozhodol osloviť národ v nedeľu večer po stretnutí s premiérom Sébastienom Lecornuom a kľúčovými ministrami. Francúzska vláda situáciu označuje za dielo "niekoľkých tisíc ultraľavicových osôb", líderka Zelených Marine Tondelierová naopak žiada odstúpenie ministra vnútra za zlyhanie bezpečnostného plánovania. Primátori Paríža, Marseille a Lyonu spoločne žiadajú vysvetlenie, ako sa k takejto eskalácii vôbec dospelo, a sľubujú, že sa to nesmie opakovať.
Celá situácia prichádza v mimoriadne citlivom momente – len šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami, ktoré majú vybrať Macronovho nástupcu. Politici sa už teraz vzájomne obviňujú: krajná pravica aj vláda ukazujú na ultraľavicu, krajná ľavica obviňuje úrady z vyhrocovania situácie prílišnou tvrdosťou zásahu. Do diskusie sa so svojím pohľadom zapojil aj americký prezident Donald Trump, ktorý udalosti spojil s migráciou a vyzval Francúzsko, aby "zatvorilo hranice". Podobne sa vyjadril aj viceprezident USA J. D. Vance. Tieto výroky vyvolali vo Francúzsku ďalšiu vlnu polemiky, keďže oficiálne vyšetrovanie príčin nepokojov ešte ani nezačalo. Zdroj: Politico Europe
Pre bežného čitateľa je na tomto príbehu najsilnejšie práve to, ako rýchlo sa oprávnený protest proti drahote a zlým podmienkam v školách zmenil na niečo, čo obyvatelia opisujú slovami "ako vojna". Francúzsko teraz čaká dlhý zoznam úloh – vyčísliť škody, nájsť vinníkov, upokojiť spoločnosť a presvedčiť voličov pol roka pred voľbami, že krajina má situáciu pod kontrolou.