Správy, ktoré dávajú zmysel.

Zahraničie Redakcia Depeša · · 4 min čítania

Izraelčania volia nový parlament prvýkrát od útokov z 7. októbra 2023

V utorok sa v Izraeli konajú parlamentné voľby, ktoré sú považované za referendum o premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Ide o prvé hlasovanie od teroristického útoku Hamasu, po ktorom nasledovali tri roky vojen v regióne.

Foto: Avi Ohayon / Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0)
Témy: USA Irán Izrael Palestína Sýria Donald Trump Vojna a konflikt Katastrofa Politika Energetika Jadrová energia Veda Umelá inteligencia

Izrael v utorok otvoril volebné miestnosti pre 26. voľby do Knesetu, prvé od teroristického útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. O 120 kresiel sa uchádza 38 strán a hlasovať môže viac ako 7,3 milióna oprávnených voličov. Prieskumy ukazujú mimoriadne tesný súboj medzi vládnucou pravicovo-náboženskou koalíciou premiéra Benjamina Netanjahua a opozičným táborom, ktorý neformálne vedie bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisenkot. Zdroj: Haaretz

Podľa posledných prieskumov agentúr Channel 12, KAN 11 a Maariv sa Netanjahuov blok zložený z Likudu, strán Otzma Jehudit, Šas, Zjednotený judaizmus Tóry a náboženského sionistického zoskupenia pohybuje okolo 49 až 50 mandátov. Opozičný blok okolo Eisenkota má podľa rovnakých prieskumov medzi 54 a 56 kreslami. Zvyšné hlasy by mali pripadnúť arabským stranám a nezaradeným zoskupeniam, ktoré odmietajú spoluprácu s oboma hlavnými tábormi. Keďže ani jedna strana zrejme nedosiahne potrebných 61 mandátov na samostatnú väčšinu, analytici očakávajú zdĺhavé koaličné rokovania. „Vyzerá to, že nerozhodný výsledok je najpravdepodobnejším výsledkom,“ povedal Jochanan Plesner, prezident Izraelského demokratického inštitútu. Zdroj: CBS News

Voľby sa konajú v tieni troch rokov vojen, ktoré vypukli po útoku Hamasu, pri ktorom zahynulo približne 1200 ľudí a 251 bolo unesených. Izraelské sily odvtedy rozbombardovali veľkú časť Gazy, obsadili južný Libanon a prvýkrát s americkou pomocou zaútočili priamo na Irán. Doma čelili Izraelčania odvetným útokom zo strany Iránu, Hamasu, libanonského Hizballáhu aj jemenských Húsíov. Napriek sérii vojen zostávajú mnohé bezpečnostné hrozby nevyriešené – Hamas naďalej pôsobí v častiach Gazy a vojna s Iránom nepriniesla jednoznačné víťazstvo ani jednej strane. Zdroj: France 24

Netanjahu, 77-ročný politik a najdlhšie slúžiaci premiér v histórii Izraela, sa uchádza už o siedme funkčné obdobie. Centrom jeho kampane je tvrdenie, že iba on dokáže zaistiť bezpečnosť krajiny a úspešne spolupracovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý mu pred voľbami poskytol jednoznačnú podporu. Trump zároveň naznačil, že ak Netanjahu nezostane pri moci, Spojené štáty nemusia byť ochotné pokračovať v spoločnej kampani proti Iránu. Netanjahu v posledných dňoch kampane zverejnil na sociálnej sieti X obrázok jadrového hríbu nad Tel Avivom s odkazom varujúcim pred existenčnou hrozbou zo strany Iránu.

Jeho hlavný súper Eisenkot, 66-ročný bývalý náčelník generálneho štábu, ktorého syn padol pri bojoch v Gaze, sľúbil zriadenie nezávislej štátnej komisie na vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní, ktoré viedli k útoku zo 7. októbra – čomu sa Netanjahuova vláda doteraz bránila. Opozícia tiež kritizuje premiéra za to, že nikdy neprevzal zodpovednosť za najtragickejší deň v novodobej histórii krajiny, a za jeho spoliehanie sa na ultraortodoxné strany presadzujúce výnimky z vojenskej služby pre náboženských študentov, hoci armáda čelí nedostatku personálu.

Voľby prebiehajú aj v čase, keď je Izrael na medzinárodnej scéne čoraz izolovanejší – v dôsledku vojenskej kampane v Gaze, rozširovania osád a násilia na okupovanom Západnom brehu Jordánu i posunu smerom k tvrdému náboženskému nacionalizmu. Armáda pre voľby zriadila vyše 850 volebných miestností vrátane mobilných jednotiek pôsobiacich priamo v operačných zónach na Západnom brehu, v južnom Libanone, juhozápadnej Sýrii a v Gaze, kde môžu hlasovať aj vojaci v aktívnej službe. O výsledku môže rozhodnúť aj účasť 1,2 milióna oprávnených palestínskych občanov Izraela, ktorá by podľa prieskumov mohla dosiahnuť až 60 až 70 percent – výrazne viac než v minulosti.

Vzhľadom na tesnosť súboja a fragmentovaný parlament odborníci nevylučujú, že ani jasný víťaz volieb sa hneď nedostane k moci. Izraelský systém si vyžaduje zostavenie koalície s podporou aspoň 61 poslancov, čo môže trvať týždne až mesiace rokovaní, počas ktorých by krajinu naďalej viedla úradujúca vláda. Výsledok volieb môže zásadne ovplyvniť nielen vnútropolitické smerovanie Izraela, ale aj ďalší vývoj vojny v Gaze a konfrontácie s Iránom, ktoré majú dosah na bezpečnostnú situáciu na celom Blízkom východe.

Napísala umelá inteligencia zo zdrojov uvedených v texte. Redakcia články prechádza priebežne a chyby opravuje. Chybu nám nahláste na [email protected].

Zdieľať: Facebook X WhatsApp

Mohlo by vás zaujímať

← Späť na hlavnú stránku