Izrael si v utorok vyberá nový Knesset v hlasovaní, ktoré sa po troch rokoch od útokov Hamasu z 2. októbra 2023 stáva zásadným testom pre Benjamina Netanjahua. Ten vedie krajinu takmer devätnásť rokov v troch samostatných obdobiach od roku 1996 a tentokrát čelí najsilnejšej výzve od svojich konkurentov zo stredu politického spektra.
Čo sa deje
Voľby sa konajú podľa pomerného systému, pri ktorom celé Izraelské územie tvorí jeden volebný obvod. Voliči nehlasujú za konkrétnych kandidátov, ale za uzavreté stranícke kandidátky, z ktorých sa do 120-členného parlamentu dostane len tá, ktorá prekročí 3,25-percentnú hranicu. Práve tento mechanizmus v minulosti opakovane nútil strany k predvolebným alianciám a zlučovaniu, a deje sa tak aj teraz. Zdroj: The Hindu
Netanjahuov pravicový Likud čelí dvom hlavným výzvam. Prvou je stredová strana Jašar vedená bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom, ktorý v júni 2024 rezignoval z pozície pozorovateľa vo vojnovom kabinete s tým, že vláda nemá jasnú stratégiu vedenia vojny. Eisenkot sa profiluje ako alternatíva v otázke riadenia štátu, pričom si zachováva tvrdú líniu v bezpečnostných otázkach. Druhou je aliancia B'Jachad bývalého premiéra Naftaliho Bennetta, do ktorej patrí aj strana Jesh Atid Jaira Lapida. Bennett, pravicový politik odmietajúci palestínsku nezávislosť, kritizoval Netanjahuovo vedenie vojny napriek tomu, že sám podporuje izraelské osady na okupovanom Západnom brehu. Zdroj: Sydney Morning Herald
Podľa predvolebných prieskumov nemá ani jeden z táborov istotu, že získa 61 kresiel potrebných na väčšinu. To znamená, že ani strana s najväčším počtom hlasov automaticky nezostaví vládu — po voľbách prezident konzultuje politické frakcie a poveruje zostavením vlády poslanca, ktorý musí získať podporu aspoň 61 zákonodarcov. Existuje tak scenár, v ktorom by Netanjahu mohol zostať pri moci, aj keby jeho blok formálne prehral.
Pozadie a kontext
Útok Hamasu z 2. októbra 2023 si vyžiadal približne 1 200 obetí v Izraeli a spustil vojnu v Gaze, ktorá sa postupne rozšírila do širšieho regionálneho konfliktu zahŕňajúceho Izrael, Irán a ďalšie ozbrojené skupiny. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva zahynulo v Gaze od začiatku vojny viac ako 74-tisíc Palestínčanov a vyše 175-tisíc ich bolo zranených. Zodpovednosť za zlyhania pred útokom a spôsob vedenia vojny sú jednou z centrálnych tém kampane.
Netanjahu zároveň čelí obžalobe z podvodu, zneužitia dôvery a korupcie, ktorú odmieta, a Medzinárodný trestný súd naňho v roku 2024 vydal zatykač pre podozrenie z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Volebná kampaň sa tak odohráva súbežne s bezpečnostnou krízou aj s osobnými právnymi problémami premiéra.
Situácia na okupovaných územiach napätie len prehlbuje. Izrael pred volebným dňom uzavrel časti Západného brehu Jordánu a vyprázdnil časti Hebronu, čo sprevádzalo stupňujúce sa obmedzenia aj v Gaze. Zdroj: Al Jazeera
Prečo na tom záleží
Výsledok volieb rozhodne nielen o tom, kto bude viesť Izrael, ale aj o smerovaní politiky voči Gaze, Západnému brehu a širšiemu regiónu v období, keď je bezpečnostná situácia na Blízkom východe mimoriadne krehká. Zložitosť izraelského pomerného systému znamená, že definitívny obraz o budúcej vláde sa môže vykryštalizovať až po zdĺhavých koaličných rokovaniach, podobne ako sa to dialo po predchádzajúcich izraelských voľbách.