Americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa v piatok uvalila rozsiahle sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu, a to priamo na súd ako inštitúciu. Doteraz Washington postihoval len jednotlivých sudcov a prokurátorov súdu, tentoraz sa sankcie týkajú samotnej organizácie.
"Prezident Trump nikdy nedovolí, aby Medzinárodný trestný súd stíhal Američanov. Preto dnes Spojené štáty uvaľujú sankcie na ICC. Zakážeme transakcie s týmto darebáckym súdom, odrežeme jeho zdroje a ochromíme jeho schopnosť fungovať," uviedol vo videoposolstve minister zahraničných vecí USA Marco Rubio. Podľa jeho slov je americký ľud mimo jurisdikcie "falošného ICC".
Sankcie blokujú akýkoľvek majetok súdu v jurisdikcii USA a americkým firmám i jednotlivcom dávajú šesť mesiacov na ukončenie obchodných vzťahov s ICC. Ministerstvo financií USA zároveň vydalo štyri všeobecné licencie, ktoré dočasne umožňujú niektoré transakcie súvisiace s telekomunikáciami, softvérom, dôchodkami zamestnancov súdu a starostlivosťou o zadržané osoby. Podľa agentúry Reuters sa súd na podobný krok pripravoval už mesiace – nahradil napríklad softvér Microsoft na svojich počítačoch open-source alternatívami a zariadil si nové bankové a zdravotné poistenie. Zdroj: CBS News
Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, čo Nórsky nobelovský výbor udelil Nobelovu cenu za mier juhoafrickej právničke Navanethem "Navi" Pillayovej, ktorá v rokoch 2003 až 2008 pôsobila ako sudkyňa ICC. Pillayová neskôr viedla aj vyšetrovaciu komisiu OSN, ktorá vlani konštatovala, že existujú "rozumné dôvody" domnievať sa, že izraelské bezpečnostné zložky páchajú v Pásme Gazy genocídu – záver, ktorý Izrael rezolútne odmietol. Vo videu po oznámení ceny Pillayová uviedla, že "žijeme v období, keď je medzinárodné právo a ľudské práva pod výrazným politickým útokom", pričom spomenula aj útoky na samotný ICC.
Trumpova administratíva voči súdu dlhodobo namieta dve veci: vyšetrovanie konania amerických vojakov v Afganistane, ktoré ICC medzičasom odsunul na vedľajšiu koľaj, a zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pre podozrenia zo zločinov v Gaze. Netanjahuov úrad sankcie privítal a ICC označil za "politické teleso, ktoré predstavuje smrteľnú hrozbu pre právne štáty na celom svete a pre samotnú myšlienku národnej suverenity". Udelenie Nobelovej ceny Pillayovej Netanjahuov úrad označil za dôkaz, že výbor "stratil morálny kompas".
Samotný ICC sankcie odsúdil ako útok na právny štát. "Ide o pokus brániť výkonu spravodlivosti a zabrániť súdu robiť to, na čo bol vytvorený," uviedol súd vo vyhlásení. Predsedníčka ICC Tomoko Akane ubezpečila, že inštitúcia bude "naďalej v plnom rozsahu plniť svoj mandát, nezávisle a nestranne, len na základe práva a dôkazov, v záujme nespočetných obetí závažných zločinov". Zástupkyňa prokurátora Nazhat Shameem Khanová dodala, že práca súdu na všetkých prípadoch a vyšetrovaniach bude pokračovať. Zdroj: BBC
ICC vznikol v roku 2002 s cieľom stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Má 125 členských štátov vrátane všetkých krajín Európskej únie a všetkých členov NATO okrem Spojených štátov a Turecka. Ani USA, ani Izrael nikdy nepristúpili k Rímskemu štatútu, ktorý súd zriadil.
Na krok Washingtonu zareagovala aj Európska komisia, ktorá vyjadrila "hlboké poľutovanie" a vyhlásila, že je pripravená "prijať akékoľvek potrebné opatrenia, aby súd mohol vykonávať svoju činnosť". Keďže sankcie nadobudnú plnú účinnosť až o šesť mesiacov, Komisia verí, že ostáva priestor na dialóg. Jednou z možných odpovedí Únie je aktivovanie takzvaného blokovacieho mechanizmu, ktorý by európskym firmám zakazoval riadiť sa americkými sankciami. Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen tento nástroj označil za "jadrovú možnosť", no Holandsko napriek tomu požiadalo Brusel o jeho prípravu. Zdroj: Euronews
Pre Slovensko, ktoré je členom ICC aj NATO, situácia predstavuje citlivú dilemu. Ako člen EÚ aj signatár Rímskeho štatútu je Slovensko viazané podporovať fungovanie súdu, zároveň je však spojencom USA v NATO. Prípadná aktivácia blokovacieho mechanizmu Únie by sa mohla dotknúť aj slovenských firiem, ktoré by obchodovali so súdom alebo poskytovali mu služby. Spor tiež ukazuje, že transatlantické vzťahy môžu byť v nasledujúcich mesiacoch vystavené ďalšiemu napätiu, keďže EÚ avizovala ochotu brániť nezávislosť medzinárodných inštitúcií aj za cenu konfliktu s Washingtonom.