Čo sa stalo
Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok uprostred letu nariadil návrat lietadla do Varšavy a zrušil plánovanú návštevu Senegalu. Dôvodom bola eskalácia sporu o Ústavný súd, ktorého predsedovi Bogdanovi Šwieczkowskému a podpredsedovi Bartlomiejovi Sochańskému pozastavila výkon funkcie sudkyňa Anna Korwinová-Piotrowská, podľa vlastného oznámenia najdlhšie slúžiaca členka súdu. Tá zároveň vyhlásila, že dočasne preberá vedenie inštitúcie.
Doterajšie vedenie súdu rozhodnutie odmietlo uznať a na oficiálnom účte súdu označilo krok za pokus o „štátny prevrat“, pričom trvalo na tom, že Šwieczkowski naďalej zostáva predsedom. Spochybnená bola aj legitimita Korwinovej-Piotrowskej viesť súd, keďže podľa kritikov nezložila sľub pred prezidentom.
Pred budovou súdu sa v piatok večer zhromaždili stovky demonštrantov, prevažne stúpenci opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Niektorí sa pokúsili prekonať policajné zátarasy, polícia zadržala troch ľudí. K protestujúcim sa prihovoril aj bývalý premiér a líder PiS Jaroslaw Kaczyňski, ktorý vyzval prezidenta na okamžitý zásah.
Situácia sa vyostrila v noci zo soboty, keď sa Nawrocki po rokovaniach s predsedom Najvyššieho súdu Zbigniewom Kapińskim pokúsil fyzicky vstúpiť do budovy ústavného súdu. Podľa nahrávky, ktorú zverejnil ústavný sudca Maciej Berek, sa prezident „prediral“ pomedzi ľudí stojacich vo dverách. Prezidentská kancelária to opísala opačne – podľa hovorcu Rafała Leśkiewicza sa „uzurpátori“ pokúsili zabrániť prezidentovi vo vstupe a porušili jeho nedotknuteľnosť. Berek naopak tvrdí, že Nawrocki „fyzicky napadol“ sudkyňu Annu Korwin-Piotrowskú a ďalších sudcov. Na zverejnenej nahrávke z chodby budovy je počuť výmenu, v ktorej Korwin-Piotrowská hovorí „sme sudcovia Ústavného súdu“, na čo jej Nawrocki odpovedá „Nie ste“. Zdroj: Pravda
Pozadie sporu
Kríza je vyvrcholením dlhoročného zápasu o nezávislosť poľskej justície, ktorý sa vlečie od čias vlády PiS v rokoch 2015 až 2023. Vtedajšie reformy súdnictva Európska únia opakovane kritizovala ako pokus o politické ovládnutie súdnej moci. Proeurópska vláda Donalda Tuska sa teraz snaží tieto zmeny odstrániť, pričom práve Ústavný súd zostáva poslednou baštou, kde si vplyv udržiavajú sudcovia spojení s bývalou vládnou stranou.
Bezprostrednou príčinou aktuálneho vypätia je skutočnosť, že prezident Nawrocki odmietol prijať sľub od piatich z ôsmich sudcov, ktorých zvolila súčasná parlamentná väčšina. Predseda súdu Šwieczkowski im následne nepripustil účasť na rozhodovaní, čím podľa vlády súd fakticky ochromil. Minister spravodlivosti Waldemar Žurek preto požiadal o zbavenie imunity predsedu súdu a jeho zástupcu s odôvodnením, že inštitúcia sa stala „súkromným majetkom“ jednej skupiny sudcov. Zdroj: TERAZ.sk
Premiér Tusk krízu obhajuje ako nevyhnutný krok k náprave. „Obnova právneho štátu je našou povinnosťou. Po rokoch bezprávia pod vedením PiS ide o náročný, miestami bolestivý proces, ktorý si vyžaduje rozhodné kroky. Iná cesta neexistuje,“ uviedol na sociálnej sieti. Opozícia naopak hovorí o protiústavnom prevzatí súdu vládnou koalíciou a snaží sa z aktuálneho vývoja vyťažiť politický kapitál pred ďalšími voľbami.
Prezident Nawrocki následne zvolal konzultácie s predstaviteľmi politických strán, ktorými sa snaží situáciu upokojiť a nájsť cestu k obnoveniu toho, čo označuje za ústavný poriadok. Zdroj: SME
Prečo je to dôležité aj mimo Poľska
Spor ukazuje, aké krehké môžu byť inštitucionálne poistky aj v krajine, ktorá je dlhodobo členom EÚ a NATO. Keď sa súdna moc stane predmetom otvoreného mocenského zápasu medzi hlavou štátu a vládou, ohrozuje to dôveru v právny štát ako taký – a to je téma, ktorá presahuje poľské hranice a dotýka sa celého regiónu strednej Európy vrátane Slovenska, kde sa otázky nezávislosti súdnictva a ústavných inštitúcií tiež opakovane stávajú predmetom politických sporov. Vývoj v Poľsku bude v najbližších dňoch sledovať aj Brusel, keďže podobné krízy v minulosti viedli k sankčným mechanizmom zo strany Európskej komisie.