Čo sa stalo
Americké ministerstvo spravodlivosti podľa dostupných informácií pripravuje využitie takzvaného "prize law" – právneho režimu, ktorý sa naposledy vo väčšej miere uplatňoval počas španielsko-americkej vojny na konci 19. storočia. Cieľom je zrýchliť proces konfiškácie iránskych tankerov a ich nákladu ropy CBS News. Ide o krok, ktorý nasleduje po tom, čo USA tento týždeň podnikli už druhý úder na Irán, pričom Teherán medzitým podľa dostupných správ vypálil rakety smerom na Kuvajt.
Trh na eskaláciu reagoval nervózne, no nie panicky. Americké ceny ropy tento týždeň vzrástli o viac ako deväť percent, no po iránskom raketovom útoku na Kuvajt zostali ceny prekvapivo stabilné CNBC. Táto zdanlivá pokojnosť trhov môže naznačovať, že investori zatiaľ nepovažujú konflikt za existenčnú hrozbu pre dodávky ropy z Perzského zálivu, alebo že už predtým cenu "vycenili" dopredu.
Pozadie a kontext
Použitie právneho rámca z obdobia vojny so Španielskom v roku 1898 je symbolicky výrazný krok. Tento zákon umožňoval vojnovým lodiam zaisťovať nepriateľské obchodné plavidlá a ich náklad ako "korisť" (prize) bez zdĺhavého súdneho procesu, aký by inak vyžadovali bežné sankčné alebo obchodné zákony. Fakt, že americká administratíva siaha po takomto historickom nástroji, naznačuje snahu obísť pomalšie štandardné mechanizmy a konať rýchlo v situácii, ktorú Washington považuje za priamy vojenský konflikt, aj keď viceprezident Vance sa podľa dostupných informácií zdráha oficiálne označiť súčasný stav za "vojnu" – tvrdí, že "momentálne neprebieha aktívna streľba", a zároveň uviedol, že Čína pomôže ekonomicky izolovať Irán New York Post.
Toto vyjadrenie je pozoruhodné z dvoch dôvodov. Po prvé, ukazuje snahu americkej administratívy udržať konflikt rétoricky pod prahom "vojny", čo môže mať dôsledky pre domácu politickú debatu aj pre medzinárodné právo – vojnový stav by totiž prinášal iné právne záväzky a očakávania než "aktívne strety". Po druhé, zapojenie Číny do ekonomickej izolácie Iránu je zaujímavý signál, keďže Peking bol doteraz jedným z hlavných odberateľov iránskej ropy a diplomatickým partnerom Teheránu. Ak sa táto spolupráca potvrdí, mohlo by ísť o výraznú zmenu geopolitických aliancií v regióne.
Konflikt medzi USA a Iránom zároveň prebieha na pozadí širšej nestability na Blízkom východe, kde súčasne eskaluje aj situácia v Gaze a napätie medzi Izraelom a Palestínčanmi. Analytici upozorňujú, že diplomatické úsilie okolo ukončenia vojny na Ukrajine v poslednom čase stagnuje čiastočne aj preto, že pozornosť Spojených štátov sa presunula práve k iránskemu konfliktu [Zdroj: TERAZ.sk](https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-tvrdi-ze-witkoff-a-kushner/989755-clanok.html]. To je príznačný príklad toho, ako obmedzená kapacita veľmocí venovať sa súčasne viacerým krízam ovplyvňuje globálnu diplomaciu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre malú, exportne orientovanú ekonomiku, akou je Slovensko, má eskalácia v Perzskom zálive priamy aj nepriamy dopad. Priamy dopad sa prejavuje cez cenu ropy a následne pohonných hmôt – ak sa ceny ropy udržia zvýšené alebo ešte porastú, premietne sa to do nákladov dopravy, výroby aj do spotrebiteľských cien, čo len prehĺbi už aj tak citeľnú infláciu. Tá v eurozóne aktuálne zrýchlila na 3,3 percenta, čo zvyšuje tlak na Európsku centrálnu banku pri rozhodovaní o úrokových sadzbách.
Nepriamy dopad spočíva v tom, že pozornosť a kapacita USA i ďalších západných spojencov sú momentálne rozdelené medzi viacero kríz – Ukrajinu, Irán aj domácu politiku pred americkými voľbami. Pre Slovensko, ktoré je závislé od stability dodávok energií a od predvídateľnosti medzinárodného prostredia pre svoj priemysel, znamená každá ďalšia eskalácia na Blízkom východe zvýšenú neistotu. Slovenská ekonomika, silne naviazaná na automobilový priemysel a export, je citlivá na výkyvy cien energií a dopravy, ktoré takéto konflikty prinášajú. Ak by sa navyše potvrdilo, že USA plánujú konfiškovať iránske tankery, mohlo by to viesť k ďalšiemu obmedzeniu ponuky na trhu s ropou a k tlaku na ceny, ktorý by sa preniesol aj do slovenských domácností a firiem prostredníctvom vyšších cien pohonných hmôt a energií.