Predstavte si krajinu s 214 miliónmi obyvateľov, najväčšiu ekonomiku Latinskej Ameriky, kde sa v nedeľu rozhoduje nielen o prezidentovi, ale aj o tom, kam sa táto časť sveta bude uberať ďalších niekoľko rokov. To je Brazília pred druhým kolom prezidentských volieb, ktoré sa odohrá 25. októbra.
Na jednej strane stojí 80-ročný Luiz Inácio Lula da Silva, bývalý odborársky predák, ktorý už krajinu viedol trikrát a teraz sa uchádza o štvrtý, tentoraz nesúvislý mandát. Na druhej strane 45-ročný senátor Flávio Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si odpykáva 27-ročný trest za pokus o prevrat po prehratých voľbách v roku 2022. Ak si predstavíte, že by u nás kandidoval syn odsúdeného politika a mal reálnu šancu vyhrať, pochopíte, aké napätie táto kampaň v Brazílii vyvoláva.
A je to naozaj napínavé do poslednej chvíle. Podľa posledného prieskumu agentúry Datafolha, zverejneného vo štvrtok, majú obaja kandidáti v platných hlasoch zhodne 50 percent. V iných meraniach, napríklad od agentúry Quaest, má mierny náskok Bolsonaro so 45 percentami oproti 44 percentám Lulu, no rozdiel sa pohybuje v hranici štatistickej chyby. Inými slovami – nikto si netrúfa povedať, kto v nedeľu zvíťazí. Zdroj: La Nación
V prvom kole pred takmer tromi týždňami prekvapivo zvíťazil práve Bolsonaro so 47 percentami hlasov, Lula mal 45 percent. Odvtedy sa kampaň výrazne zintenzívnila – ľavica mobilizuje na sociálnych sieťach, kde dovtedy dominovala pravica, a Lulova kampaň hlási, že jej WhatsApp skupina s podporovateľmi prekročila takmer desať miliónov sledovateľov.
Finálna debata v piatok večer na televízii TV Globo mala byť pokojnejšia než tá predchádzajúca spred piatich dní, keď si kandidáti vymieňali urážky takmer bez prestávky. Úplne sa to nepodarilo. Bolsonaro si počas debaty doslova pohral s Lulovým zdravotným hendikepom – prezident ešte ako mladý robotník v kovovýrobe prišiel o prst v pracovnom úraze. „Je zbytočné, pán Lula, dávať jednou rukou a brať deviatimi prstami,“ povedal mu senátor priamo pred kamerami, narážajúc na Lulov populárny program dotovanej dopravy. Lula sa ohradil ostro: „Nedovolím, aby ma miličiar nazýval deväťprstým,“ odkázal na obvinenia, že Bolsonaro má väzby na paramilitárne skupiny pôsobiace v chudobných štvrtiach Ria de Janeiro. Senátor sa napokon ospravedlnil, hoci si pri tom neodpustil protiúder – žiadal, aby sa Lula ospravedlnil „Brazílčanom, ktorí trpia neistotou“. Zdroj: El País
Zaujímavé je, že do debaty sa dostali aj narážky na susednú Argentínu. Lula sa pýtal Bolsonara, či plánuje použiť „motorovú pílu“ po vzore argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho, pričom poukázal na to, že chudoba v Argentíne dosiahla 40 percent. Bolsonaro mu odpovedal otázkou, či sa nehanbí za to, že necháva krajinu „skrachovanú“, a argentínsky prepad pripísal „dvadsiatim rokom ľavicových vlád“. Tieto výmeny ukazujú, že brazílske voľby sa vnímajú ako súčasť širšieho ideologického zápasu naprieč celým kontinentom. Zdroj: La Nación
Prečo by vás to malo zaujímať, aj keď Brazília leží na druhej strane planéty? Pretože výsledok týchto volieb má váhu ďaleko za hranicami Latinskej Ameriky. Bolsonaro je spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho prípadné víťazstvo by podľa pozorovateľov posilnilo vplyv Washingtonu v regióne. Ak by naopak uspel Lula, Brazília by si od USA udržiavala odstup a prehlbovala vzťahy s Čínou – teda pokračovala v kurze, ktorý nastolila počas jeho doterajších mandátov.
Oboch kandidátov sprevádzajú aj právne spory. Tento týždeň sa navzájom žalovali na volebnom súde pre údajné zneužívanie sociálnych sietí. Lulov tím obviňuje technologického giganta Meta z „zasahovania“ v prospech Bolsonara prostredníctvom algoritmickej manipulácie, firma to odmieta, hoci pripustila „technické problémy“, ktoré sa netýkajú len Brazílie. Súd dal spoločnostiam Meta a X iba 24 hodín na vysvetlenie, akým spôsobom distribuujú politický obsah.
Nech v nedeľu zvíťazí ktokoľvek, bude viesť krajinu hlbokou rozdelenú takmer presne na polovicu. A to je možno najdôležitejšia správa z Brazílie – že spoločnosť, v ktorej sa ťažko hľadá spoločná reč, nie je výsadou len strednej Európy.