Demokratická strana podľa projekcií amerických médií ovládla po utorkových voľbách obe komory Kongresu – Snemovňu reprezentantov aj Senát. Výsledok prišiel po mesiacoch, počas ktorých prieskumy predpovedali demokratom pohodlný zisk v Snemovni, no boj o Senát mal byť podľa analytikov oveľa tesnejší. Realita bola iná: demokrati získali republikánske senátorské kreslá v Severnej Karolíne, Južnej Karolíne, Ohiu, Texase, Kansase aj Iowe a prekročili hranicu 51 mandátov potrebnú na väčšinu v stočlennej komore. Kontrolu nad Snemovňou si demokrati potvrdili ešte v ten istý večer, po prekročení hranice 218 kresiel – podstatne rýchlejšie než pri predchádzajúcich dvoch voľbách, keď výsledok v Snemovni médiá potvrdili až s odstupom týždňa. Zdroj: Nikkei Asia
Prečo voliči odvrátili chrbát republikánom
Viceprezident JD Vance, ktorý patrí k najvplyvnejším hlasom v Trumpovej administratíve, pripísal porážku priamo vojnovému konfliktu s Iránom. V rozsiahlom príspevku na sieti X napísal, že dôvodom prehry nebola nízka účasť republikánskych voličov, ale ich presun k demokratom. Podľa neho interné dáta strany ukázali, že časť voličov, ktorá v roku 2024 podporila jeho aj prezidenta Donalda Trumpa, sa odvrátila práve kvôli zahraničnej politike. Vance citoval prieskumy, podľa ktorých bývalí trumpovskí voliči, ktorí stranu opustili, chceli predovšetkým ukončenie vojny, riešenie rastúcich životných nákladov a inflácie, dôraz na politiku „America First“ a zmenu vzťahu USA k Izraelu.
Samotný prezident Trump verejne priznal výsledky, no vinu si neprisudzuje. V rozhovore pre Fox News, ktorú krátko predtým na Truth Social kritizoval za údajnú zaujatosť voči demokratom, uviedol, že demokrati „odviedli dobrú prácu“ a „bojovali tvrdo“. Zároveň zdôraznil, že sám nebol na hlasovacom lístku a že v prípade jeho kandidatúry by republikáni podľa neho zvíťazili „v drvivej presile“.
Trhy si oddýchli, neistota však zostáva
Paradoxne, oslabenie politickej pozície prezidenta trhy neznepokojilo – skôr naopak. Americké akciové indexy v stredu po voľbách prudko posilnili: Dow Jones Industrial Average otvoril takmer o 2 % vyššie, S&P 500 aj Nasdaq Composite si pripísali viac než percento. Investori tak reagovali na signály, že by Trump mohol byť ochotný spolupracovať s novým zložením Kongresu, čo znižuje riziko politického patu okolo rozpočtu či ďalších zákonov. Časť analytikov však upozorňuje aj na opačné riziko – demokratická kontrola Kongresu môže priniesť prísnejšiu reguláciu umelej inteligencie a dátových centier, teda sektora, ktorý v posledných rokoch ťahal rast amerického trhu. Zdroj: Nikkei Asia
Voľby priniesli aj symbolický moment – demokrat Abdul El-Sayed sa stal prvým moslimom zvoleným do Senátu, keď v Michigane porazil republikána Mikea Rogersa. V Maine demokrat Troy Jackson prekvapujúco zdolal dlhoročnú republikánsku senátorku Susan Collinsovú.
Čo to znamená pre Slovensko
Výsledok amerických volieb má priamy dosah aj na slovenskú a európsku ekonomiku. Rozdelený Kongres spravidla znamená pomalšie presadzovanie veľkých legislatívnych zmien, čo trhy vnímajú ako stabilizačný faktor – a práve preto európske aj americké burzy na výsledok reagovali pozitívne. Zároveň však platí, že prípadné sprísnenie regulácie umelej inteligencie a dátových centier v USA by sa mohlo premietnuť aj do globálnych dodávateľských reťazcov, v ktorých figurujú aj slovenské firmy naviazané na technologický sektor. Rovnako dôležitý je signál ohľadom vojny s Iránom – ak časť amerických voličov tlačí na jej ukončenie, môže to ovplyvniť aj smerovanie cien energií, od ktorých je slovenská ekonomika výrazne závislá.