Je to jeden z tých príbehov, ktoré nás nútia zastaviť sa a pýtať sa: koľko sľubov musí prísť príliš neskoro, kým si ako spoločnosť uvedomíme cenu odkladania?
V Konakry, hlavnom meste Guiney, sa po silných dažďoch zrútila obrovská skládka odpadu. Zomrelo pri tom tridsať ľudí. Minister práve predtým sľúbil, že sa táto skládka premiestni. Sľub prišiel - ale prišiel neskoro.
Je to zvláštny paradox modernej civilizácie: hromadíme odpad rýchlejšie, než sme schopní ho spracovať alebo bezpečne uložiť. A tí, ktorí žijú v tieni týchto hôr odpadu, často nemajú na výber - je to jediné miesto, kde môžu bývať, kde môžu prežiť.
Táto tragédia nie je len o jednej skládke v jednom africkom meste. Je to zrkadlo, v ktorom sa odráža širší problém - to, ako svet zaobchádza so svojím odpadom aj s ľuďmi, ktorí žijú najbližšie k nemu. Sľuby politikov majú svoju váhu len vtedy, keď sa premenia na činy skôr, než príde dážď, skôr než sa pôda pohne, skôr než je neskoro.
Otázka, ktorá zostáva visieť vo vzduchu, znie: koľko podobných "sľúbených, ale neuskutočnených" riešení existuje po celom svete práve teraz, čakajúc na svoj vlastný dážď?