Predstav si, že plávaš. Srdce ti bije, adrenalín prúdi telom, sústredíš sa na ďalší záber. A potom – nič. Presne toto sa stalo 54-ročnej Cindy z Londýna počas plaveckých pretekov, keď sa jej na desať minút zastavilo srdce.
Lekárom sa ju podarilo zachrániť. Ale to, čo prišlo potom, ju desí dodnes. Cindy totiž tvrdí, že počas tých kritických minút bola pri vedomí. Počula hlasy svojich najbližších. Počula dokonca aj svoju obľúbenú hudbu, hoci jej telo ležalo bez známok života.
Skús sa na chvíľu zastaviť a predstaviť si, aké je to počuť svet okolo seba, no nemôcť sa pohnúť, prehovoriť, dať najavo, že si tam stále prítomná. Práve to je moment, ktorý mnohí ľudia po klinickej smrti opisujú – a vedci sa dodnes prú o to, čo sa v tele a mozgu naozaj deje.
Cindin príbeh nie je len senzáciou pre titulky. Je pripomienkou toho, aké krehké je naše vedomie a ako málo o ňom v skutočnosti vieme. Možno práve preto nás podobné svedectvá tak fascinujú – dotýkajú sa hranice, o ktorej väčšina z nás dúfa, že ju spozná čo najneskôr.