Keď minister financií USA Scott Bessent hovorí o „najväčšej finančnej ofenzíve v histórii“, nejde len o rétorické cvičenie. Operácia „Ekonomický vyvrheľ“ má podľa neho odstrihnúť Irán od akýchkoľvek zdrojov príjmov a zároveň potrestať tretie krajiny, ktoré by s Teheránom naďalej obchodovali.
Čo to znamená v praxi? Každý štát alebo firma, ktorá by uľahčovala finančné toky v prospech Iránu, riskuje vylúčenie z amerického dolárového systému – teda z globálnej finančnej infraštruktúry, na ktorej stojí väčšina svetového obchodu. To je oveľa silnejšia páka než klasické sankcie.
Zaujímavé je, že tento tlak prichádza paralelne s diplomatickou aktivitou. Veliteľ pakistanskej armády Ásim Munír momentálne pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Teheránom a jeho susedmi a pred týždňom telefonoval priamo s Trumpom. Zároveň sa hovorí o možnej obrannej dohode s krajinami Blízkeho východu, ktorá by zahŕňala aj Irán.
Otázka znie: ide o kombináciu „biča a cukríka“, kde USA tlačia ekonomicky, ale súčasne necháva otvorené dvere k diplomatickému riešeniu cez regionálnych partnerov? Ak áno, Washington sa snaží dosiahnuť to, čo sa mu doteraz nepodarilo – prinútiť Irán k ústupkom bez priameho vojenského zásahu.