Leto je pre mnohých synonymom oddychu, slnka a bezstarostnosti. No pre iných je práve toto obdobie symbolom niečoho úplne opačného — nedostatku, vyčerpania, boja o prežitie. Otázka, ktorá sa v tejto súvislosti núka, je jednoduchá, no zároveň mimoriadne náročná: ako spraviť, aby nebo tých, ktorí majú, nebolo peklom tých, ktorí nemajú?
Je to otázka, ktorá presahuje rámec jedného leta či jednej sezóny. Je to otázka o povahe spoločnosti, ktorú si budujeme. Nerovnosť nie je nová téma, no zdá sa, že s každým ďalším rokom sa prehlbuje priepasť medzi tými, ktorí si môžu dovoliť utiecť pred horúčavou do klimatizovaného komfortu, a tými, ktorí ju musia prežívať v plnej sile.
Môžeme sa pýtať, či je táto nerovnosť nevyhnutným dôsledkom fungovania sveta, alebo skôr výsledkom rozhodnutí, ktoré robíme — ako spoločnosť, ako jednotlivci, ako inštitúcie. Ak je to druhé, potom máme aj možnosť niečo zmeniť.
Možno práve leto, so svojou schopnosťou odhaliť extrémy — od dokonalého oddychu po existenčný boj — je tým najlepším momentom na to, aby sme sa nad touto otázkou skutočne zamysleli. Nie ako nad abstraktným problémom, ale ako nad niečím, čo sa dotýka nás všetkých.