Diagnóza prišla v roku 2018, presne týždeň pred tridsiatymi ôsmymi narodeninami Ivany Sedlákovej. „Sedela som v ambulancii v Banskej Bystrici a lekárka mi povedala slovo, ktoré som si dovtedy nedovolila ani vysloviť – karcinóm,“ spomína dnes už štyridsaťtriročná žena.
Nasledovalo obdobie, na ktoré Ivana spomína ako na „najdlhší rok života“. Operácia, osem cyklov chemoterapie, ožarovanie. „Stratila som vlasy, obočie, aj kus sebavedomia. Ale najviac ma bolelo, že som sa cítila sama, hoci okolo mňa bola rodina,“ hovorí.
Právě pocit osamelosti počas liečby ju priviedol k myšlienke, ktorá dnes pomáha desiatkam žien. „Chýbal mi niekto, kto by mi povedal – rozumiem ti, prešla som si tým istým. Nie súcit, ale skutočné porozumenie,“ vysvetľuje.
Skupina, ktorá dáva silu
Po skončení liečby, keď lekári potvrdili remisiu, Ivana založila v Banskej Bystrici podpornú skupinu s názvom Nová kapitola. Stretnutia prebiehajú raz týždenne v priestoroch miestneho centra voľného času a zúčastňuje sa ich pravidelne okolo pätnásť žien rôzneho veku.
„Nehovoríme len o chorobe. Hovoríme o strachu, o vzťahoch, ktoré sa počas liečby menia, o tom, ako sa znova naučiť pozerať sa do zrkadla,“ opisuje Ivana atmosféru stretnutí. Súčasťou skupiny je aj priestor na zdieľanie praktických rád – od výberu parochne až po komunikáciu so zamestnávateľom počas práceneschopnosti.
Medzi ženami, ktoré Ivane vďačia za novú silu, je aj tridsaťšesťročná Monika z Brezna. „Keď mi diagnostikovali rakovinu, myslela som si, že je koniec. Ivana mi ukázala, že to môže byť aj začiatok niečoho iného – že si viac vážim každý deň,“ hovorí Monika.
Ivana dnes okrem vedenia skupiny spolupracuje aj s onkologickým oddelením Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde ako dobrovoľníčka navštevuje pacientky priamo na lôžkových oddeleniach. „Niekedy len sedím pri posteli a držím niekoho za ruku. Viem, že to niekedy pomôže viac ako akékoľvek slová,“ hovorí.
Za svoju prácu nedostáva honorár, financuje ju z vlastných úspor a drobných darov. „Nerobím to pre peniaze. Robím to preto, lebo viem, aké je to prejsť si peklom sama. Nikto by tým nemal prechádzať bez podpory,“ hovorí Ivana.
Dnes, päť rokov po diagnóze, je Ivana bez príznakov choroby. Vlasy jej dorástli, no zmenila sa aj vnútorne. „Rakovina mi vzala veľa, ale dala mi aj niečo – schopnosť vidieť, čo je v živote naozaj dôležité. A to chcem odovzdávať ďalej,“ uzatvára s pokojným úsmevom.