Keď sa Jozef Krajčír pred šiestimi rokmi rozhodol, že sa naučí programovať, jeho vnuci si mysleli, že žartuje. „Dedko, veď ty si celý život opravoval kotly, nie počítače,“ smiali sa mu. Dnes tí istí vnuci používajú aplikáciu, ktorú ich starý otec vytvoril.
Jozef, bývalý technik z tepelnej elektrárne v Poprade, odišiel do dôchodku v šesťdesiatdeviatich rokoch. „Prvý rok som si užíval pokoj, chodil som na huby, hral karty so susedmi. Ale potom mi to začalo chýbať – ten pocit, že niečo tvorím,“ hovorí sedemdesiatpäťročný senior.
Inšpiráciu našiel paradoxne u svojej manželky Anny, ktorá zabúdala brať lieky na srdce. „Kupoval som jej rôzne pripomínače, ale nič nefungovalo tak, ako by som chcel. Tak som si povedal – urobím si to sám,“ spomína Jozef.
Kurzy na YouTube a nekonečná trpezlivosť
Začal sledovať bezplatné kurzy programovania na internete, najprv v jednoduchom prostredí, neskôr sa prepracoval k tvorbe mobilných aplikácií. „Trvalo mi tri mesiace, kým som pochopil, čo je to premenná. Ale nevzdal som sa. Keď som opravoval kotly, tiež som sa musel učiť za pochodu,“ hovorí s úsmevom.
Po dvoch rokoch práce, mnohých nočných reláciách s čajom a poznámkovým blokom plným čmáraníc vznikla aplikácia SeniorPomocník. Pripomína užívanie liekov, termíny lekárskych prehliadok, ale aj jednoduché cvičenia na pamäť. Aplikácia je zámerne navrhnutá s veľkými písmenami a jednoduchým ovládaním, presne pre potreby starších ľudí.
„Chcel som, aby to bolo tak jednoduché, že to zvládne aj moja žena, ktorá má problém nastaviť si budík,“ hovorí Jozef so smiechom. Aplikáciu si dnes stiahlo viac ako tritisíc ľudí po celom Slovensku, mnohí z nich vďaka odporúčaniam v seniorských kluboch v Poprade, Kežmarku aj Levoči.
Jozef dostáva denne správy od používateľov, ktorým jeho appka doslova zmenila život. „Jedna pani mi napísala, že vďaka pripomienke si prvýkrát za rok nezabudla vziať lieky na tlak. To je pre mňa väčšia odmena ako akékoľvek peniaze,“ hovorí dojato.
Dnes Jozef vedie aj krúžok digitálnej gramotnosti pre seniorov v miestnom kultúrnom dome, kde učí rovesníkov základy práce s telefónom a internetom. „Mnohí sa hanbia opýtať vnukov, lebo sa boja, že budú pôsobiť hlúpo. U mňa sa hanbiť nemusia – veď ja som začínal presne tak isto,“ hovorí.
Na otázku, čo plánuje ďalej, Jozef len mávne rukou smerom k svojmu starému, ale spoľahlivému notebooku. „Mám v hlave ešte jeden nápad – appku, ktorá by seniorov prepájala na spoločné prechádzky. Osamelosť je horšia ako akákoľvek choroba,“ dodáva s vážnou tvárou.