Predstavte si nedeľné ráno. V Aarau, malom švajčiarskom meste, kde sa väčšina ľudí prebúdza do ticha, ešte doznieva hudba z nočnej techno párty na dostihovej dráhe. Namiesto posledných tónov basov sa ale ozvali výstrely. Podľa polície zomrela 22-ročná žena, ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, časť z nich vážne. Die Welt Polícia stále pátra po páchateľovi, možno viacerých, píše aj NBC News.
A v ten istý víkend, o niekoľko stoviek kilometrov ďalej, v centre Paríža, v štvrti Marais, ktorá je dlhodobo symbolom slobody a otvorenosti pre LGBTQ komunitu, skončil v nemocnici Pierre Picave – policajt a zároveň predseda organizácie za práva LGBTQ ľudí. Útok označili miestne úrady ako „opovrhnutiahodný homofóbny čin“. Informáciu priniesla stanica France 24.
Keď si tieto dve správy prečítate vedľa seba, je ťažké nevšimnúť si čosi znepokojujúce. Nejde o vojnovú zónu, nejde o miesto so známym rizikom. Ide o mesto v strede Švajčiarska, krajiny, ktorá sa v rebríčkoch bezpečnosti pravidelne umiestňuje na popredných miestach, a o štvrť v Paríži, ktorá je turistickou aj symbolickou pýchou mesta. Násilie sa nepýta na to, kde sa práve nachádza pokoj – dokáže ho narušiť kdekoľvek a kedykoľvek.
Čo o týchto prípadoch vieme
O streľbe v Aarau je zatiaľ známe len málo. Polícia potvrdila veľký zásah, no motív útočníka ani presné okolnosti zatiaľ nezverejnila. Nevieme, či šlo o osobný spor medzi návštevníkmi párty, o zámerný útok, alebo o výsledok eskalácie hádky, ktorá sa vymkla kontrole. Práve táto neistota je súčasťou toho, prečo podobné správy vyvolávajú v ľuďoch nepokoj – chýba jednoduché vysvetlenie, ktoré by dovolilo povedať si „toto sa mne stať nemôže“.
V prípade útoku na Pierra Picava je kontext jasnejší – francúzske úrady ho označili priamo ako homofóbny čin, teda motivovaný nenávisťou voči sexuálnej orientácii obete. Picave pritom nie je náhodnou osobou – je súčasne policajtom aj aktivistom, teda človekom, ktorý mal byť symbolom toho, že inštitúcie štátu dokážu chrániť aj tých, ktorí bojujú za práva menšín. Fakt, že sa stal terčom útoku práve on, má symbolickú váhu, ktorá presahuje jednotlivý incident.
Prečo je toto dôležité aj pre nás na Slovensku
Môžete si povedať – Aarau je ďaleko, Paríž tiež, a Slovensko má svoje vlastné starosti. Lenže obe udalosti hovoria niečo univerzálne o tom, ako krehká je bezpečnosť verejného priestoru, ktorý považujeme za samozrejmý. Techno párty, ulica v centre mesta, nočný podnik – to všetko sú miesta, kam chodíme bez rozmýšľania, pretože veríme, že sú bezpečné. Slovensko malo svoje vlastné trpké skúsenosti s tým, ako rýchlo sa dokáže pokojný verejný priestor zmeniť na miesto tragédie, a preto by sme mali tieto správy zo zahraničia vnímať nielen ako vzdialené správy z agentúr, ale ako pripomienku toho, že spoločenská súdržnosť a bezpečnosť si vyžadujú neustálu pozornosť – od polície, od politikov, ale aj od nás samých, ako sa k sebe navzájom správame.
Oboje prípady navyše ukazujú, že násilie má dnes v Európe viacero tvárí – od zdanlivo nemotivovanej streľby na spoločenskej udalosti až po cielenú nenávisť voči konkrétnej skupine ľudí. Ani jedna z týchto foriem nie je nová, no ich súbežný výskyt v priebehu jedného víkendu pripomína, že bezpečnosť nie je stav, ktorý raz dosiahneme a máme ho navždy – je to niečo, o čo sa musí spoločnosť starať dennodenne, inštitúcie aj jednotlivci.