Predstavte si, že sa zobudíte a jazero, pri ktorom ste vyrastali, zrazu nesie meno inej krajiny. Presne to sa tento týždeň stalo tisíckam Kanaďanov žijúcich pri brehoch jazera Ontario. Google Maps totiž pre používateľov v Spojených štátoch zmenil názov jedného z Veľkých jazier na „Lake America“. Stalo sa tak po tom, čo prezident Donald Trump minulý týždeň podpísal exekutívny príkaz nariaďujúci premenovanie jazera. Zdroj: The New York Times
Keď som si o tom prvýkrát čítal, prišlo mi to takmer ako vtip. Jazero, ktoré existuje tisícročia, zdieľané dvoma krajinami, zrazu má nové meno len preto, že si to praje jeden politik? Lenže presne toto sa deje a nie je to prvý raz. Google už minulý rok podobne upravil názov Mexického zálivu, ktorý sa v amerických mapách zobrazuje inak než vo zvyšku sveta. Zdroj: New York Post
Pre tých, čo si na túto tému ešte nezvykli, treba pripomenúť kontext. Trump počas svojho druhého mandátu opakovane siahal po symbolických gestách, ktoré majú demonštrovať americkú silu a jeho vlastnú predstavu o národnej identite. Premenovanie geografických útvarov sa stalo jedným z jeho obľúbených nástrojov – nie je to len o mape, je to o posolstve. Keď vidíte na obrazovke telefónu „Lake America“ namiesto „Lake Ontario“, niekto vám tým chce niečo povedať, aj keď ste o tom rozhodnutí nikdy nehlasovali.
Kanada si však z tohto divadla nič nerobí a zmenu jednoducho neuznáva. Kanadské úrady, kanadské mapy aj kanadskí občania budú jazero naďalej nazývať tak, ako ho poznajú stáročia – Ontario. Vznikla tak paradoxná situácia, kedy jedno jazero má na oboch stranách hranice iné meno, podľa toho, aký telefón alebo aplikáciu práve používate. Je to trochu ako keby sused prekreslil plot medzi vašimi záhradami a vy by ste sa museli rozhodnúť, či ho budete rešpektovať.
Musím priznať, že ma na tejto správe najviac zaujíma to, čo hovorí o moci technologických firiem. Google Maps používajú miliardy ľudí denne a firma sa tu v podstate stala vykonávateľom politického rozhodnutia jednej vlády, ktoré má priamy dosah na to, ako svet vidí realitu. Nie je to prvýkrát – podobné spory sa vedú aj okolo iných sporných hraníc a názvov vo svete, kde mapová aplikácia v telefóne môže nenápadne posunúť vnímanie geopolitickej reality miliónov ľudí bez toho, aby si to väčšina z nich vôbec uvedomila.
A čo si z toho má zobrať čitateľ na Slovensku, tisíce kilometrov od jazera Ontario? Možno práve toto: ukazuje nám to, ako krehké a manipulovateľné môžu byť veci, ktoré považujeme za samozrejmé a nemenné – názvy miest, hraníc, geografických útvarov. Ak sa dá prekresliť názov jazera medzi dvoma spojeneckými krajinami len na základe podpisu jedného muža, stojí za zamyslenie, ako rýchlo sa dá meniť aj vnímanie iných, citlivejších tém. Slovensko síce nemá spor o názov žiadneho jazera so susedmi, ale spor o to, ako sa píše história, ako sa vykladajú hranice či ako sa pomenúvajú udalosti, je nám povedomý až príliš dobre.
Záver je jednoduchý, aj keď trochu znepokojivý: v digitálnej dobe už nestačí sledovať, čo sa deje na mapách reálneho sveta. Treba sledovať aj to, čo sa deje na mapách v našich telefónoch, pretože práve tam sa čoraz častejšie odohráva tichá, no reálna geopolitika. A Kanaďania pri brehoch jazera, ktoré donedávna poznali len pod jedným menom, sú toho najčerstvejším dôkazom.