Čo sa stalo
Cena ropy druhu Brent v stredu prekročila hranicu 100 dolárov za barel, a to prvýkrát od 24. júla. Za rastom stoja pokračujúce vojenské útoky medzi Spojenými štátmi a Iránom v oblasti Hormuzského prielivu a Perzského zálivu. Podľa agentúry CBS News americké sily zničili päť iránskych tankérov, na čo Teherán reagoval útokom na americkú vojenskú základňu v Jordánsku CBS News.
Francúzsky denník Le Figaro potvrdzuje, že ropa zo Severného mora na dodávku v novembri sa dostala na úroveň 100,19 dolára za barel, čo predstavuje nárast približne o dve percentá Le Figaro. Podobný vývoj zaznamenal aj britský denník The Independent, ktorý dopĺňa, že k rastu cien prispeli aj útoky húsítskych síl na saudské mestá, čo ešte viac zhoršilo situáciu v regióne, kde prechádza značná časť svetovej námornej dopravy ropy The Independent.
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou – prechádza ním približne pätina globálnej produkcie surovej ropy. Akékoľvek vojenské napätie v tejto oblasti má bezprostredný dopad na ceny na svetových trhoch, pretože investori a obchodníci s komoditami okamžite reagujú na riziko prerušenia dodávok.
Aktuálna eskalácia medzi Washingtonom a Teheránom nie je izolovanou udalosťou. Podľa dostupných správ Irán tvrdí, že v prielive zajal americký podvodný dron, čo len podčiarkuje, že konflikt sa neobmedzuje len na priame vojenské údery, ale zahŕňa aj špionážne a technologické súboje. Vzájomné výmeny úderov medzi USA a Iránom v Ománskom zálive, kde si obe strany „vymenili“ útoky na tankery a plavidlá, naznačujú, že situácia sa nebude uklidňovať v krátkom horizonte.
K rastu cien ropy podľa denníka HNonline prispieva aj zvýšenie nákupov ropy Čínou, ktorá využíva neistotu na trhu na budovanie zásob za relatívne výhodné ceny, čím však paradoxne ešte viac tlačí ceny nahor HNonline. Kombinácia geopolitického rizika a rastúceho ázijského dopytu tak vytvára tlak, ktorý sa prenáša do celého sveta.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko je krajina výrazne závislá od dovozu ropy a ropných produktov, a preto sa akékoľvek výkyvy na svetových trhoch s energiami premietajú priamo do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach, ale aj do širšej cenovej hladiny v ekonomike. Ropa je totiž vstupnou surovinou pre dopravu, chemický priemysel aj výrobu plastov, a jej zdraženie sa postupne prenáša do cien tovarov a služieb.
Rast ceny Brentu nad 100 dolárov predstavuje varovný signál aj pre slovenskú vládu a Národnú banku Slovenska, ktoré musia počítať s možným inflačným tlakom v nasledujúcich mesiacoch. Slovenská ekonomika, ktorá je výrazne exportne orientovaná a energeticky náročná, je na takéto šoky citlivá – vyššie náklady na dopravu a energie zaťažujú firmy aj domácnosti.
Situácia je o to citlivejšia, že Slovensko sa aj inak nachádza v období energetickej neistoty – krajina má podľa aktuálnych informácií o rok prísť o najlacnejší ruský plyn a hrozí jej dokonca arbitráž s Moskvou. Kombinácia rastúcich cien ropy v dôsledku konfliktu na Blízkom východe a straty výhodných dodávok plynu z Ruska tak môže vytvoriť dvojitý tlak na ceny energií na Slovensku už v najbližšom období.
Zároveň treba pripomenúť, že volatilita na trhu s ropou má aj širší medzinárodný rozmer. Ak by sa konflikt medzi USA a Iránom ďalej vyhrocoval, hrozí, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu prepravy cez Hormuzský prieliv, čo by cenu ropy vytlačilo ešte výraznejšie nahor. Pre malú otvorenú ekonomiku, ako je slovenská, to znamená potrebu sledovať vývoj na Blízkom východe s rovnakou pozornosťou, ako sa venuje domácej hospodárskej politike – dôsledky totiž nezostávajú len v regióne konfliktu, ale prostredníctvom cien energií sa dotýkajú každej domácnosti aj firmy na Slovensku.