Keď som si prvýkrát prečítal správu o tom, že húsíovia ovládli prístav Mokha, musel som si to meno vygúgliť. A možno aj vy. A práve v tom je ten paradox – slovo, ktoré poznáme všetci, sme si dlho ani nespájali s konkrétnym miestom na mape. Mokka. Káva mocca. Ale Mokha je predovšetkým skutočné mesto na jemenskom pobreží Červeného mora, ktoré má za sebou stáročia obchodnej slávy a teraz sa ocitlo v centre vojenského konfliktu, ktorý mení geopolitiku celého regiónu.
Čo sa stalo
Podľa denníka The New York Times sa historický prístav, ktorý kedysi dominoval svetovému obchodu s kávou, stal cieľom bojov v rámci jemenského konfliktu. Húsíovia, jemenskí povstalci podporovaní Iránom, v priebehu niekoľkých dní bleskovou ofenzívou ovládli celé pobrežie Červeného mora, vrátane Mokhy aj ostrova Perim, ktorý strategicky stráži prielaz Báb al-Mandab. Americký prezident Donald Trump podľa francúzskeho Le Figaro tvrdí, že húsíovia sami žiadali Spojené štáty, aby do konfliktu nezasahovali – vraj nechcú bojovať s Amerikou. Znie to takmer upokojujúco, ale realita na mori hovorí inú reč: ceny ropy prudko rástli a nákladné lode sa znova začínajú vyhýbať Bábskej úžine a plávať okolo Mysu Dobrej nádeje, teda oveľa dlhšou a drahšou trasou.
Ako pripomína bezpečnostný analytik Marcel Kolb pre nemecký Die Welt, krajiny bez vlastnej námornej sily sú v takejto situácii doslova vydané napospas mocnostiam, ktoré tieto úžiny kontrolujú. A práve to sa teraz deje – kontrolu nad dvoma kľúčovými hrdlami svetového obchodu s ropou preberá takzvaná iránska os.
Prečo je Mokha dôležitá a čo to znamená širšie
Musím sa priznať, že ma tento príbeh dostal práve svojou historickou vrstvou. Mokha bola stáročia jediným miestom, odkiaľ sa káva vyvážala do celého sveta – práve odtiaľ pochádza slovo mocca, ktoré dnes používame skôr ako názov nápoja než ako geografický pojem. Mesto, ktoré formovalo návyky miliónov ľudí pri raňajkovom stole, sa dnes stalo bodom na vojenskej mape. Je to trochu ako keby sme sa zobudili a zistili, že miesto, ktoré poznáme len z nálepky na balení kávy, je v skutočnosti obývané, zraniteľné a práve teraz sa tam bojuje o kontrolu nad jednou z najdôležitejších morských trás sveta.
Húsíovia svoju ofenzívu zjavne nevedú len kvôli symbolike. Kontrola nad pobrežím znamená kontrolu nad obchodnými trasami, ktoré prechádzajú cez Červené more smerom do Suezského prieplavu. To je žila, cez ktorú tečie obrovská časť svetového obchodu medzi Áziou a Európou. Keď sa táto žila zovrie, pocítia to nielen lodné spoločnosti, ale aj bežní ľudia pri čerpacích staniciach.
Čo to znamená pre Slovensko
Možno si poviete, že Jemen je ďaleko a naše životy sa ho netýkajú. Lenže presne toto je ten moment, kedy si uvedomíme, aké prepojené je dnešný svet. Ak lode musia obchádzať okolo Afriky namiesto cez Červené more a Suez, doprava tovaru trvá dlhšie a je drahšia. To sa premieta do cien pohonných hmôt, ktoré sme už teraz videli stúpať k rekordným hodnotám. A drahšie pohonné hmoty znamenajú drahšiu dopravu, drahšie potraviny, drahšie takmer všetko, čo si kúpime v obchode.
Nemecká politička Ines Schwerdtner, šéfka Die Linke, podľa Die Welt už žiada štátne opatrenia proti vysokým cenám paliva, pretože napätie na Blízkom východe drží ceny benzínu hore. Ak sa podobné hlasy ozývajú v Nemecku, môžeme si byť istí, že podobný tlak príde skôr či neskôr aj k nám. Slovensko je malá otvorená ekonomika závislá na dovoze energií, takže každý konflikt pri kľúčových úžinách sa nám prejaví na faktúrach za energie aj na cenovkách v obchodoch.
A je tu aj druhá rovina – tá ľudská. Mokha nám pripomína, že za každou správou o "strategickom bode" je skutočné mesto so skutočnými ľuďmi, ktorých životy sa práve teraz menia. Možno je to práve tá pripomienka, ktorú potrebujeme, keď čítame ďalšiu správu o vzdialenom konflikte – že za slovom na mape stojí história, obchod, káva na našom stole a teraz aj vojna.
Redakcia Depeša zdroj neznámy