Čo sa stalo
Švédsko v nedeľu rozhoduje o svojej politickej budúcnosti v jedných z najtesnejších volieb za posledné desaťročia. Úradujúci premiér Ulf Kristersson, ktorý počas štyroch rokov vo funkcii dlhodobo zaostával v prieskumoch, sa v záverečných týždňoch kampane výrazne priblížil svojej hlavnej súperke Magdalene Anderssonovej a jej sociálnym demokratom. Zdroj: The Hindu
Hlasovanie sa podľa zahraničných médií odohráva v znamení sporu o prisťahovalectvo, ktorý sa stal ústrednou témou celej kampane. Ide o voľby, ktoré by mohli krajne pravicovú stranu po prvý raz priamo priviesť k moci, alebo naopak, vrátiť Švédsko k liberálnejšiemu smerovaniu, ktoré krajinu dlhodobo charakterizovalo. Zdroj: South China Morning Post
Do súboja sa zapájajú aj politici, ktorí sa vracajú z politického dôchodku práve kvôli tejto téme. Bývalá členka Liberálnej strany Birgitta Ohlssonová, ktorá prekonala dva druhy rakoviny, sa po rokoch mimo politiky rozhodla kandidovať za Centristickú stranu s jasným cieľom - postaviť sa krajnej pravici. Podľa jej slov ju vážna choroba priviedla k zamysleniu sa nad hodnotami, ktoré považuje za najdôležitejšie. Zdroj: Le Monde
Pozadie a kontext
Švédsko sa dlhé desaťročia prezentovalo ako bašta liberálnej demokracie a otvorenej migračnej politiky v severnej Európe. Postupný rast podpory pre krajne pravicové strany v posledných rokoch však toto vnímanie narúša - podobný trend pritom sledujeme naprieč celým kontinentom, od Nemecka až po strednú Európu. Tesnosť aktuálnych volieb naznačuje, že švédska spoločnosť je v otázke migrácie a jej dopadov na sociálny systém výrazne polarizovaná.
Kristerssonova vláda doteraz balansovala medzi tradičnou stredopravou politikou a tlakom zo strany krajnej pravice, ktorá jej v parlamente poskytuje podporu bez formálnej účasti vo vláde. Tieto voľby môžu tento model zásadne zmeniť - buď posilnením tejto neformálnej spolupráce až po priamy vstup krajnej pravice do vládnej koalície, alebo naopak návratom sociálnych demokratov k moci a odklonom od sprísňovania migračnej politiky.
Dôležitým prvkom kampane je aj generačná a personálna obmena - návrat skúsených politikov ako Ohlssonová signalizuje, že tradičné liberálne strany vnímajú súčasné voľby ako existenčný zápas o smerovanie krajiny, nie len o bežnú výmenu vlády.
Čo to znamená pre Slovensko
Švédske voľby majú význam presahujúci hranice samotnej škandinávskej krajiny. Švédsko je členom NATO len od roku 2024 a jeho vnútropolitický vývoj má priamy dopad na súdržnosť aliancie aj Európskej únie v otázkach bezpečnostnej a migračnej politiky. Ak by sa vo Švédsku presadil model tesnejšej spolupráce tradičných strán s krajnou pravicou, mohlo by to poskytnúť politický precedens aj pre ďalšie európske krajiny vrátane Slovenska, kde sa otázky migrácie a spolupráce s krajne pravicovými zoskupeniami tiež pravidelne objavujú v politickej diskusii.
Pre Slovensko, ktoré je súčasťou EÚ aj NATO, je dôležité sledovať, akým smerom sa uberajú kľúčoví partneri v rámci aliancie - stabilita a predvídateľnosť severských štátov totiž priamo ovplyvňuje aj celkovú bezpečnostnú architektúru na východnom krídle NATO, kam Slovensko patrí. Zároveň slovenskí politici pravidelne poukazujú na skúsenosti škandinávskych krajín v debatách o migračnej politike a sociálnom štáte - výsledok týchto volieb tak môže ovplyvniť aj rétoriku v domácej politickej diskusii o týchto témach v nasledujúcich mesiacoch.