Predstavte si mesto, v ktorom bývate, a na druhý deň ráno vyjdete von a namiesto obchodu s hračkami pre deti nájdete vypálený výklad, rozbité sklo na chodníku a zhorenú radnicu, ktorá tam stála sto rokov. Presne toto sa cez víkend stalo vo Francúzsku a ja som sa pri čítaní správ z Paríža, Marseille, Lyonu a Limoges prichytila, ako si hovorím – toto nie je len ďalšia správa o proteste, toto je obraz krajiny, ktorá sa na pár hodín ocitla mimo kontroly.
Začalo sa to v sobotu ako demonštrácia proti drahote a zlým podmienkam v školách. Učitelia, študenti aj bežní ľudia nahnevaní z rastúcich cien vyšli do ulíc pokojne – a treba to povedať nahlas, pretože to v záplave titulkov o násilí často zaniká. Lenže popri nich sa objavili skupiny, ktoré využili dav na vlastné ciele. V Marseille a Lille vtrhli ľudia priamo do radníc. V Paríži horeli autá a smetné koše, rozbíjali sa výklady reštaurácií, obchody sa stali korisťou rabujúcich. A v Limoges to vyzeralo najhoršie – požiar strávil historickú budovu mestského úradu natoľko, že sa zrútila jej ikonická veža, symbol mesta, ktorý tam stál desaťročia. Zdroj: Startitup
Keď si predstavím majiteľa obchodu s videohrami neďaleko parížskeho námestia République, ako cez kamery sleduje, ako mu ľudia vynášajú tovar, a volá políciu, ktorá mu povie, nech nezasahuje, že prídu – ale neprídu – uvedomím si, že za číslami je vždy niekoho skutočný večer plný bezmoci. Presne takto to opísal majiteľ obchodu Ouri Zagoury pre The Hindu.
Čísla hovoria samy za seba. Zadržaných bolo takmer 2400 ľudí, zranenia utrpelo skoro tisíc policajtov a žandárov, poškodených alebo vyrabovaných bolo odhadom tritisíc obchodov. A predsa premiér Sébastien Lecornu po pondelkovom krízovom zasadnutí povedal vetu, ktorá mi znela takmer ako modlitba: že napriek extrémnemu násiliu a obrovským materiálnym škodám nezomrel nikto, a to je podľa neho zázrak.
Lecornu teraz nariadil prefektom, teda vládnym zástupcom v regiónoch, aby v postihnutých oblastiach zaviedli "veľmi obmedzené" a "lokalizované" zákazy vychádzania – nie plošne pre celú krajinu, ale tam, kde násilie reálne hrozí. Konkrétne oblasti mali byť oznámené v priebehu pondelka. V Marseille úrady zaviedli zákaz akýchkoľvek zhromaždení od poludnia do ôsmej večer. Zriaďuje sa aj špeciálny podporný fond pre tisíce postihnutých podnikateľov. Zdroj: Politico Europe
Zaujímavé – a trochu znepokojujúce – je, že vláda a polícia obviňujú z organizovania násilia "krajne ľavicové" skupiny, no parížska prokurátorka Laure Beccuau pre televíziu TF1 priznala, že na základe profilov zadržaných to "absolútne nemôže potvrdiť". Vláda zároveň naznačila prepojenie na popredného ľavicového politika Jean-Luca Mélenchona, ktorý je obľúbený najmä medzi mladými voličmi a uchádza sa o druhé miesto v prezidentských voľbách. Sám všetky obvinenia odmietol a vinu hádže na vládu a neprimerané zásahy bezpečnostných zložiek voči maloletým.
Minister vnútra Laurent Nuñez v nedeľu ponúkol prezidentovi Emmanuelovi Macronovi demisiu – uznal, že v niektorých veľkých mestách polícia "stratila kontrolu". Macron ju napriek tomu odmietol prijať s odôvodnením, že v súčasnej situácii je potrebná kontinuita velenia bezpečnostným zložkám. Zároveň si od ministra vyžiadal úplnú transparentnosť ohľadom zlyhaní v plánovaní a spravodajských informáciách, ktoré k násiliu viedli, a vyzval na nové policajné taktiky v teréne.
Čo ma na celej veci najviac zaujalo, je to, ako rýchlo sa z protestu proti cenám a školstvu stala otázka politickej budúcnosti Francúzska. Krajina smeruje k jarným prezidentským voľbám a práve teraz sa rozhoduje, či sa z tohto víkendu stane niečo ako nová vlna žltých viest z roku 2018, z ktorej môže profitovať krajne pravicová Marine Le Pen, favoritka volieb. Odborové zväzy navyše plánujú na 5. november štrajky proti vládnemu rozpočtu, ktorý počíta s úsporami 43 miliárd eur.
Európska komisia sa k situácii vyjadrila opatrne – hovorca Markus Lammert zdôraznil, že právo na pokojný protest treba chrániť, no podpaľačstvo, rabovanie a útoky na ľudí či verejné budovy sú neprijateľné. Brusel je podľa neho v kontakte s francúzskym mediálnym regulátorom ARCOM, aby sociálne siete nešírili dezinformácie a nepodnecovali k ďalšiemu násiliu.
Ako to vnímam ja? Francúzsko je nám geograficky aj politicky blízke a to, čo sa deje v jeho uliciach, nie je len cudzou drámou za hranicami. Je to pripomienka, že hnev z drahoty a nedôvera v inštitúcie dokážu v priebehu pár hodín premeniť pokojný pochod na niečo, čo si vyžaduje zákaz vychádzania v centre Európy.