Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu ráno nečakane pricestoval špeciálnym vlakom do Kyjeva na jednodňovú návštevu, počas ktorej prisľúbil Ukrajine rozsiahlu vojenskú aj hospodársku pomoc. Spolu s ním dorazila ministerka hospodárstva Katherina Reicheová a desaťčlenná delegácia šéfov nemeckých zbrojárskych a energetických firiem vrátane Siemens Energy, Hensoldtu, Diehl Defence či Quantum Systems. Podľa Zdroja: Aktuality.sk ide o najnebezpečnejšiu cestu nemeckého kancelára do vojnovej zóny od začiatku invázie v roku 2022.
Čo presne Nemecko sľubuje
Merz oznámil, že Ukrajina čoskoro dostane tisíc novo vyvinutých protidronových systémov určených na ničenie rýchlych ruských útočných dronov s prúdovým pohonom typu Shahed. Tie Rusko podľa agentúry Kyiv Post nasadzuje v posledných mesiacoch denne v desiatkach kusov proti civilnej aj vojenskej infraštruktúre. Súčasťou balíka je aj urýchlenie výroby zbraní s dosahom nad tisíc kilometrov, ktoré Ukrajine umožnia útočiť hlboko na ruskom území. Na financovanie opatrení sa uvoľní miliarda eur z už schválených rozpočtových prostriedkov a ďalších 350 miliónov eur pôjde na opravu zničených elektrární pred nastávajúcou zimou.
Návšteva má podľa agentúry Reuters zavŕšiť aj dohodu o spoločnej výrobe dronov, rakiet a súvisiaceho softvéru medzi nemeckými a ukrajinskými firmami – vrátane spoločného podniku Quantum WIY Industries, ktorý vyrába interceptor Strila. Nemecká strana argumentuje, že takáto spolupráca prinesie peniaze aj technológie späť do Nemecka, kde sa zbrane vyrábajú a kde sa súčasne posilňuje vlastná protidronová obrana.
Prečo prichádza práve teraz
Návšteva sa odohráva v čase, keď sa bezpečnostná situácia na Ukrajine citeľne zhoršuje. Rusko v posledných dňoch opakovane zasiahlo kľúčovú infraštruktúru v Kyjeve vrátane mostov a energetických zariadení, pričom samotné hlavné mesto varovalo pred blížiacim sa dopravným chaosom. Len niekoľko hodín pred príchodom Merzovho vlaku ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo zahraničných diplomatov a návštevníkov, aby Kyjev opustili – odôvodnilo to tým, že ruské sily budú pokračovať v „cielených úderoch“ na vojenské ciele v meste.
Merz svoj krok zdôvodnil tým, že „piata vojnová zima“, ktorá podľa neho bude najťažšia doteraz, sa začne už o niekoľko týždňov. „Ukrajinci sa pripravujú na intenzívne útoky balistickými raketami, na zničené elektrárne a školy, na poškodené bytové domy a kostoly. Ukrajina musí túto zimu prežiť a som presvedčený, že to dokáže,“ povedal podľa portálu Politico Europe ešte pred odletom. Zdôraznil tiež, že ak Západ Rusko nezastaví, jeho vojnová mašinéria sa „skôr či neskôr obráti proti nám – proti samotnému NATO“.
Podľa Politico Europe je kontext návštevy komplikovanejší, než len vojenská pomoc. Kyjev tento týždeň varoval, že mu dochádzajú peniaze na nákup zbraní, pričom poukázal na deficit vo financovaní obrany vo výške 24 miliárd eur. Európska únia na to zareagovala zrýchlením vyplácania 45-miliardového úveru. Zároveň pretrvávajú napätia medzi Berlínom a Kyjevom v otázke členstva Ukrajiny v EÚ – Merz je skeptický k rýchlemu plnohodnotnému vstupu a namiesto toho navrhuje akési „pridružené členstvo“ bez hlasovacích práv, čo Zelenskyj odmieta s tým, že Ukrajina potrebuje „plné a rovnocenné“ členstvo.
Merz zároveň čelí vnútropolitickému tlaku doma, kde proti vojenskej pomoci Ukrajine dlhodobo vystupuje krajne pravicová, Rusku naklonená Alternatíva pre Nemecko. Napriek tomu podľa Financial Times kancelár minulý týždeň v Münsteri zopakoval, že sila a jednota Západu sú predpokladom akýchkoľvek budúcich mierových rokovaní s Kremľom, a varoval, že mier nadiktovaný Ruskom by destabilizoval celý kontinent a vyvolal masový pohyb utečencov.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko má návšteva viacero priamych súvislostí. Ako člen EÚ a NATO je Slovensko súčasťou mechanizmov, cez ktoré sa financuje pomoc Ukrajine – vrátane spomínaného 45-miliardového eurového úveru, na ktorom sa podieľajú všetky členské štáty. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia a avizovaná najťažšia vojnová zima zároveň zvyšujú riziko ďalšej migračnej vlny a energetických výpadkov v regióne, čo sa môže dotknúť aj susedných krajín vrátane Slovenska. Diskusia o tempe a forme členstva Ukrajiny v EÚ, ktorú Merz otvára návrhom „pridruženého členstva“, sa napokon priamo dotkne aj slovenskej zahraničnej politiky, keďže o rozširovaní únie budú musieť rozhodovať všetky členské štáty jednomyseľne.
Zdroje: Aktuality.sk, Politico Europe, Kyiv Post