Predstavte si, že sa zobudíte v pondelok ráno a zistíte, že vaša krajina prekročila hranicu, o ktorej ste si mysleli, že sa už nikdy neprekročí. Presne toto sa v týchto dňoch deje v Nemecku. Sasko-Anhaltsko, jedna zo šestnástich spolkových krajín, sa stalo miestom, kde strana AfD získala vo voľbách viac ako 44 percent hlasov. Chýbajú jej len tri mandáty do absolútnej väčšiny. Ak by k moci naozaj došla, bola by to prvá krajinská vláda AfD od pádu nacizmu.
Keď som si prvýkrát prečítal tieto čísla, priznám sa, že mi prebehol mráz po chrbte. Nie preto, že by som chcel niekomu diktovať, koho má voliť. Ale preto, že si pamätám, ako sa o Nemecku po vojne rozprávalo ako o krajine, ktorá si dala záväzok „nikdy viac“. A teraz tu máme situáciu, kde sa táto hranica reálne testuje pri volebných urnách.
Čo sa vlastne stalo
Výsledky hovoria jasnou rečou. AfD zvíťazila v Sasku-Anhaltsku, ale na samostatnú vládu jej chýbajú tri mandáty Le Figaro. To znamená, že teraz sa rozhoduje o tom, ako sa poskladá vláda a či existuje nejaká „hrádza“ ostatných strán, ktorá jej v tom zabráni. Súčasný ministerský predseda Sven Schulze z CDU medzitým vyhral tajné hlasovanie o post šéfa frakcie CDU v krajinskom parlamente, čo naznačuje, že sa konzervatívci pokúšajú udržať vnútornú disciplínu Die Welt.
Program, s ktorým AfD do volieb išla, stojí za pozornosť sám osebe. Podľa francúzskeho denníka Le Figaro strana presadzuje normalizáciu vzťahov s Moskvou, zrušenie sankcií, výučbu ruštiny v školách a takzvanú „remigráciu“ ukrajinských utečencov späť domov. Inými slovami – program, ktorý by sa dal opísať ako pro-kremeľský Le Figaro.
A potom je tu ešte jeden moment, ktorý ma osobne zasiahol najviac. Bývalá kancelárka Angela Merkel sa na verejnosti objavila viditeľne zarmútená. Ako členka CDU vraj vidí vo výsledkoch zásadný zlom v histórii Spolkovej republiky Die Welt. Keď žena, ktorá krajinou viedla šestnásť rokov a preplávala s ňou finančnú krízu, migračnú vlnu aj pandémiu, ukáže na verejnosti smútok, znamená to niečo. Nie je to gesto politika, ktorý sa snaží zavďačiť voličom. Je to skôr povzdych človeka, ktorý vidí, že sa mení niečo, čomu zasvätil kus života.
Prečo sa to deje práve teraz
Súčasný kancelár Friedrich Merz sa podľa denníka New York Times ocitol pod obrovským tlakom. Bol vnímaný ako záťaž pre konzervatívnu stranu pri jej porážke voči krajnej pravici. Sľúbil síce zlepšiť komunikáciu smerom k voličom, no bez konkrétnych zmien v samotnej politike The New York Times. A práve to je asi jadro problému – ľudia v Sasku-Anhaltsku, podobne ako v mnohých iných regiónoch bývalého východného Nemecka, majú pocit, že tradičné strany im dlho sľubovali riešenia, ktoré neprišli. Nespokojnosť s cenami energií, migráciou, vojnou na Ukrajine aj s tým, ako sa o nich rozhoduje z Berlína, sa hromadila roky. AfD tento pocit dokázala pomenovať a využiť.
Čo to znamená pre Slovensko
Môže sa zdať, že Sasko-Anhaltsko je od nás ďaleko, ale nie je. Nemecko je náš najväčší obchodný partner a barometer nálad v strednej Európe. Ak sa v jadre Európskej únie presadzuje strana s otvorene pro-kremeľským programom, mení sa tým aj politická váha, s akou sa v Bruseli diskutuje o sankciách voči Rusku, o podpore Ukrajiny či o migračnej politike. Slovensko, ktoré má vlastnú skúsenosť s polarizovanou politickou scénou a diskusiami o postoji k Rusku, by malo tento vývoj sledovať pozorne – nie ako vzdialenú kuriozitu, ale ako signál, kam sa môže uberať nálada aj v ďalších európskych krajinách vrátane tej našej. Keď sa mení Nemecko, mení sa aj rytmus, podľa ktorého tancuje celá Únia.