Saudská Arábia požiadala Spojené štáty o zvýšenú vojenskú podporu v reakcii na rozsiahlu ofenzívu jemenských Húsíov, ktorí sú podporovaní Iránom. Korunný princ Mohammed bin Salman sa v pondelok v Džidde stretol s veliteľom amerického Centrálneho velenia (CENTCOM), admirálom Bradom Cooperom, aby prediskutoval regionálny vývoj a možnosti posilnenia bezpečnostnej spolupráce. Zdroj: The New York Times
Čo sa deje v Jemene
Húsíovia v uplynulých dňoch výrazne zintenzívnili svoje operácie a podľa dostupných informácií postupne preberajú kontrolu nad kľúčovými bodmi pri úžine Báb al-Mandab vrátane strategického ostrova Mayun. Ich cieľom je podľa analytikov nielen vojenská prevaha v regióne, ale aj nátlak na Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu, aby ustúpili iránskym požiadavkám v rokovaniach o poplatkoch za komerčnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktoré prebiehajú prostredníctvom Ománu.
Expert na blízkovýchodnú bezpečnosť Brandon Friedman v rozhovore pre Jerusalem Post priblížil, že Irán nariadil Húsíom eskalovať situáciu práve v čase, keď sa vedú tieto rokovania, s cieľom prinútiť Rijád, aby prijal väčšiu iránsku kontrolu nad úžinou. Húsíovia už predtým zaútočili na ropovod East-West, ktorý presmeroval približne štyri milióny barelov ropy denne, teda zhruba štyri percentá globálnej ponuky, mimo Hormuzského prielivu.
Prečo je situácia zložitá pre Rijád
Podľa Friedmana sa Saudská Arábia počas posledných pätnástich rokov stala do veľkej miery závislá od Washingtonu a má len obmedzené vlastné vojenské kapacity, čo je podľa neho aj dôvod, prečo je jej vojna v Jemene od roku 2015 v podstate neúspešná. Rijád pritom nemôže rátať ani so spoluprácou s Izraelom, keďže vzťahy medzi oboma krajinami sú v súčasnosti napäté, ani s podporou Pakistanu, ktorý v rámci nedávno podpísanej Mekskej dohody odmietol vyslať vlastné jednotky do boja proti Húsíom, keďže je zaneprázdnený bojom proti Talibanu.
Ak Washington odmietne poskytnúť dostatočnú pomoc a spolupráca s Izraelom zostane politicky nemožná, poslednou možnosťou pre Saudskú Arábiu by podľa Friedmana bolo pokúsiť sa upokojiť priamo Irán – čo je podľa neho scenár, ktorý sa práve teraz odohráva.
Dôsledky pre svetové trhy
Uzavretie časti saudskej ropnej infraštruktúry a neistota okolo Hormuzského prielivu už zvyšujú ceny ropy na svetových trhoch. Podľa CNBC uzavretie vedľajšieho ropovodu, ktorý mal slúžiť práve na obchádzanie Hormuzského prielivu, zvýšilo tlak na globálny trh s ropou. CNBC Viaceré krajiny navyše v reakcii na neistotu v doprave cez úžinu začínajú vo väčšej miere siahať po uhlí ako náhradnom zdroji energie, čo je krok späť k výrazne znečisťujúcejšiemu palivu.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko ako malá otvorená ekonomika závislá od dovozu energií pociťuje globálne výkyvy cien ropy priamo cez ceny pohonných hmôt a energií pre domácnosti aj priemysel. Aj keď krajina nie je priamym účastníkom konfliktu v Zálive, prípadné dlhodobé narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv či ďalšia eskalácia medzi Saudskou Arábiou a Iránom by sa premietli do vyšších nákladov na dopravu a výrobu naprieč celou Európskou úniou, teda aj na Slovensku. Zároveň ide o pripomienku toho, ako krehká je závislosť Európy od stability na Blízkom východe – a ako rýchlo sa lokálny konflikt môže premeniť na globálny ekonomický problém.