Predstavte si, že cestujete na konferenciu, kam vás pozvali ako jedného z hlavných rečníkov, a na hraniciach vám oznámia, že dnu nemôžete. Presne to sa stalo Mohammadovi Eslamimu, iránskemu viceprezidentovi pre jadrové otázky a šéfovi Iránskej organizácie pre atómovú energiu. Podľa agentúry Mehr News Eslami odcestoval z Teheránu s cieľom vystúpiť na otvorení výročného zasadnutia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vo Viedni. Namiesto pódia sa však ocitol pred zatvorenými dverami – Rakúsko mu odmietlo udeliť výnimku zo sankcií, o ktorú žiadala samotná OSN, aby mohol do krajiny vstúpiť.
Čo sa vlastne stalo
Podľa amerického predstaviteľa, ktorého citoval Jerusalem Post, rakúske rozhodnutie prišlo po tlaku Washingtonu. Rakúske úrady sa k veci oficiálne nevyjadrili – hovorkyňa vlády odkázala novinárov na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré na otázky nereagovalo. Fakt ale zostáva: jeden z najvyšších iránskych jadrových predstaviteľov nesmel vystúpiť na otvorení konferencie, ktorá sa jeho krajiny priamo týka. Nižší iránsky predstaviteľ by mal podľa dostupných informácií dostať priestor prehovoriť neskôr počas týždňa, no symbolika vylúčenia Eslamiho je jasná.
Prečo je to dôležité práve teraz
Celá vec sa neodohráva vo vzduchoprázdne. Len pred pár dňami generálny riaditeľ IAEA Rafael Grossi vyhlásil, že agentúra je voči iránskemu jadrovému programu „úplne slepá“, a to už od júna minulého roka. Grossi zároveň upozornil, že satelitné snímky zachytili stavebnú aktivitu na takzvanej Pickaxe Mountain – lokalite, ktorá už dlho vzbudzuje podozrenia. Americký prezident Donald Trump túto aktivitu spomenul minulý týždeň a varoval Teherán pred pokusmi o obnovu citlivej infraštruktúry práve tam.
Ako keby to nestačilo, americký minister energetiky Chris Wright si podľa pripravených poznámok, ktoré videl aj Bloomberg, chystal vo Viedni ešte priamejší odkaz. „Irán musí plne spolupracovať s IAEA, plniť svoje bezpečnostné záväzky a poskytnúť agentúre prístup potrebný na výkon jej práce,“ mal Wright povedať. Washington totiž len nedávno presadil na Rade guvernérov IAEA rezolúciu, ktorá Irán nahlásila Bezpečnostnej rade OSN za porušenie nešíriteľských záväzkov.
Wright zároveň naznačil, že USA chcú, aby sa IAEA sústredila na svoje „hlavné poslanie“ – bezpečnosť, kontrolu a podporu mierového využitia jadrovej technológie – a nie na rozťahovanie agendy. „Žiadame agentúru, aby uprednostnila prevádzkovú efektivitu, odstránila duplicitné programy a zaistila, že všetky prostriedky od členských štátov slúžia na naplnenie základného sľubu nešíriteľského režimu,“ znie citát z jeho pripraveného prejavu.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nesedí pri hlavnom stole tejto konkrétnej hry, ale ako členská krajina IAEA a EÚ cíti dôsledky každého vyostrenia okolo iránskeho jadrového programu. Napätie na Blízkom východe sa už mesiace prelieva aj do cien ropy a energií – a to je niečo, čo pocítime všetci pri tankovaní či platení účtov za plyn. Ak sa vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom ešte viac vyhrotia, zvyšuje sa riziko ďalšej eskalácie v regióne, odkiaľ do Európy prúdi značná časť energetických surovín. A keď IAEA priznáva, že je voči iránskemu programu „slepá“, znamená to menej istoty pre celý svet – vrátane nás, ktorí sledujeme tieto správy z bezpečnej vzdialenosti, no ich dôsledky nakoniec doputujú aj k nám, do našich peňaženiek a na naše čerpacie stanice.
Situáciu budeme sledovať ďalej – najmä to, či sa nižší iránsky predstaviteľ na konferencii napokon predsa len postaví k mikrofónu, a ako zareaguje Teherán na ďalšie americké tlaky.