Predstavte si tú scénu. Je 26. september, izraelskí predstavitelia sa v Jeruzaleme schádzajú na oficiálnej spomienke k 50. výročiu jomkipurskej vojny – vojny, ktorá sa začala prekvapivým útokom a dodnes je v Izraeli synonymom zlyhania spravodajských služieb. A práve v ten deň pristáva na letisku Ben Gurion malé prenajaté lietadlo typu Cessna, spojené s egyptskou rozviedkou. Nemieri na hlavnú plochu, ale do odľahlej časti letiska, ktorá sa podľa vyšetrovania používa na citlivé diplomatické a bezpečnostné misie.
Na palube sedí Abbas Kamel, vtedajší šéf egyptskej Všeobecnej spravodajskej služby a jeden z najbližších mužov prezidenta Abdal Fattáha as-Sísího. Lietadlo zostáva na izraelskej pôde presne 67 minút. Nie je to náhodný údaj – objavuje sa v letových záznamoch Izraelského úradu letísk a potvrdzujú ho aj nezávislé služby sledujúce lety, ako o tom píše americký magazín The Atlantic.
Čo sa v tých 67 minútach odohralo? Izraelskí, arabskí, americkí aj európski predstavitelia, ktorí boli o návšteve informovaní až po 7. októbri, hovoria zhodne: Kamel prišiel varovať. Bývalý izraelský predstaviteľ, ktorý bol o stretnutí informovaný, opísal odkaz Egypta takto: „Ak nezmeníte kurz, Gaza vám vybuchne priamo pred očami.“ Kamel vraj naliehal, aby Izrael pristúpil k ekonomickým krokom, ktoré by znížili napätie v Pásme Gazy.
Dôležité je aj to, čo Kamel nepovedal. Nešpecifikoval dátum útoku, neuviedol ciele, nezdieľal konkrétne detaily o povahe hrozby. Zostáva tiež nejasné, s kým presne sa počas svojej hodinovej návštevy v Izraeli stretol. Vtedajšie varovania sa navyše sústreďovali skôr na možnú eskaláciu, raketovú paľbu alebo obnovené násilie v Gaze – nie na koordinovaný, viacfrontový útok, aký napokon Hamas 7. októbra uskutočnil.
Aj napriek tomu predstavitelia siedmich krajín, s ktorými The Atlantic hovoril, tvrdia, že samotný fakt, že šéf egyptskej rozviedky osobne priletel na tak krátku a naliehavú návštevu, mal upútať pozornosť izraelského politického a bezpečnostného vedenia. „Poslom bola samotná správa,“ povedal jeden z bývalých izraelských predstaviteľov s tým, že si nevie predstaviť scenár, v ktorom by sa vysokí izraelskí predstavitelia stretli so šéfom egyptskej rozviedky bez vedomia premiéra Benjamina Netanjahua. Egyptský predstaviteľ zase uviedol, že krátkosť a naliehavosť Kamelovej cesty naznačuje, že sám Sísí usúdil, že správu treba doručiť osobne.
Zaujímavé je aj to, čo nasledovalo krátko po útoku. Kancelária premiéra Netanjahua odmietla správy o tom, že Egypt vopred varoval, s vyhlásením, že Netanjahu sa nestretol ani nekomunikoval so šéfom egyptskej rozviedky od vzniku vlády, ani priamo, ani nepriamo. Kancelárie Netanjahua ani Sísího podľa The Atlantic na otázky týkajúce sa novo odhalených detailov o Kamelovej návšteve nereagovali. Cachi Hanegbi, ktorý vtedy viedol Národnú bezpečnostnú radu, tento týždeň magazínu povedal, že Kamel Izrael nenavštívil a žiadne egyptské varovanie nebolo doručené.
Izraelskí, egyptskí a americkí predstavitelia pritom hovoria, že egyptské varovania pokračovali až do dvoch dní pred útokom – 5. októbra prišla ďalšia správa upozorňujúca, že situácia už nemôže pokračovať týmto smerom. Ani táto správa neobsahovala dátum ani spôsob útoku.
Čo si z toho odniesť? Príbeh sa mi zdá dôležitý nie preto, že by dával jednoduchú odpoveď na otázku „dalo sa tomu zabrániť“, ale preto, že ukazuje, aké krehké a nejednoznačné bývajú spravodajské varovania v reálnom čase. Signál prišiel, bol naliehavý, prišiel od spojenca – a napriek tomu sa stratil v mori neistoty o tom, čo presne znamená. Pre Slovensko, krajinu na okraji viacerých bezpečnostných otáznikov, je to pripomienka, že aj najlepšie získané informácie sú na nič, ak sa nedokážu premeniť na konkrétne rozhodnutie skôr, než je neskoro. Zdroj: Jerusalem Post
Celý príbeh zároveň dokresľuje, ako ťažko sa v Izraeli hľadá zhoda na tom, čo presne zlyhalo pred 7. októbrom. Vyšetrovacie komisie, novinárske rekonštrukcie aj svedectvá bývalých úradníkov sa v mnohom rozchádzajú – no zhodujú sa aspoň v jednom: varovania predsa len existovali. Zdroj: Jerusalem Post