Švajčiarski voliči v nedeľňajšom referende jasnou väčšinou odmietli návrh na zakotvenie prísnejšej definície neutrality do ústavy krajiny. Podľa predbežných výsledkov hlasovalo proti iniciatíve okolo 69 percent zúčastnených, pričom účasť dosiahla necelých 46 percent. Referendum sa tak pridalo k dlhému radu prípadov, keď švajčiarski voliči odmietli návrhy presadzované pravicovou Švajčiarskou ľudovou stranou (SVP) – v júni tento rok podobne stroskotal aj návrh na obmedzenie počtu obyvateľov krajiny na 10 miliónov.
Čo sa stalo
Iniciatíva s názvom „Zachráňme švajčiarsku neutralitu“, ktorú presadzovala organizácia Pro Schweiz spolu s SVP, žiadala, aby ústava definovala neutralitu krajiny ako „trvalú a ozbrojenú“. Švajčiarsko by podľa návrhu nemohlo vstúpiť do žiadneho vojenského či obranného spojenectva, pokiaľ by nebolo samo napadnuté, a nemohlo by sa pripájať k žiadnym sankciám, ak by ich vopred neschválila Bezpečnostná rada OSN – teda inštitúcia, kde má Rusko právo veta.
Práve táto posledná podmienka bola jadrom sporu. Švajčiarsko sa po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 pridalo k sankciám Európskej únie voči Moskve, čím sa podľa zástancov iniciatívy odklonilo od svojej storočnej neutrálnej tradície. „Neutralita sa vždy uplatňovala s určitou mierou flexibility. Neutralita neznamená ľahostajnosť voči porušovaniu medzinárodných pravidiel,“ reagoval na tento argument švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis, ktorý spolu s vládou, parlamentom aj väčšinou politických strán návrh odmietal SITA/Webnoviny.
Zaujímavosťou kampane bolo, že návrh otvorene podporovalo Rusko, ktoré dlhodobo kritizuje Bern za pripojenie sa k sankciám EÚ. Podľa denníka Politico Moskva verejne vyzývala švajčiarskych voličov, aby iniciatívu podporili Politico Europe. Kampaň za návrh financoval okrem iných aj bývalý líder SVP a miliardár Christoph Blocher, ktorý investoval približne dva milióny frankov. „Švajčiarsko nemalo vojnu 200 rokov, pretože je trvalo ozbrojené a neutrálne,“ argumentoval pred hlasovaním, pričom dodal, že v posledných rokoch sa od zásady neutrality čoraz viac ustupuje a Rusko dnes vníma Švajčiarsko ako stranu konfliktu práve pre uvalené sankcie.
Pozadie a kontext
Švajčiarska neutralita je medzinárodne uznávaná od konca napoleonských vojen v roku 1815, jej korene však siahajú až do roku 1516. Ústava krajiny doteraz neobsahovala presnú definíciu tohto princípu – vláda ho preto mohla v praxi vykladať pomerne pružne, čo jej umožnilo napríklad prehĺbiť spoluprácu s NATO pri výcviku alebo pridať sa k sankciám EÚ bez toho, aby to bolo v priamom rozpore s ústavným textom.
Profesor európskej politiky na Univerzite v Berne Fabio Wasserfallen zhrnul náladu voličov jasne: „Švajčiari majú radi neutralitu, ale zároveň schvaľujú spôsob, akým ju súčasná vláda uplatňuje. Vo všeobecnosti podporujú aj sankcie voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine a nechcú, aby sa to menilo,“ citoval ho denník Straits Times Straits Times.
Odporcovia iniciatívy, medzi nimi aj poslankyňa socialistov Laurence Fehlmann Rielleová, tvrdili, že práve zachovanie flexibilnej neutrality umožňuje Švajčiarsku „prijímať sankcie a zaujímať postoj vo svete“. Podľa Green Party šlo v podstate o pokus SVP izolovať krajinu od medzinárodnej zodpovednosti v čase, keď je medzinárodné právo pošliapavané.
SVP výsledok referenda akceptovala bez ohlásenia ďalších krokov, aj keď poslanec Lukas Reimann naznačil, že strana bude naďalej sledovať, či vláda dodrží záväzok k neutralite, napríklad pri prípadnom sprísňovaní sankcií.
V rovnakom termíne voliči odmietli aj druhú iniciatívu – návrh „Za bezpečné potraviny“, ktorý žiadal zvýšenie podielu rastlinnej produkcie a prísnejšie ekologické pravidlá v poľnohospodárstve, ten získal podporu len okolo 24 percent hlasujúcich.
Čo bude ďalej
Švajčiarov čaká ešte jedno hlasovanie o zahraničnopolitickej téme tento rok – v novembri budú rozhodovať, či majú byť uvoľnené pravidlá pre export zbraní do vybranej skupiny 25 prevažne západných krajín, aj keby boli tieto štáty zapojené do prebiehajúceho konfliktu. Ak by tento návrh prešiel, znamenalo by to ďalšie priblíženie Švajčiarska k západným partnerom a potenciálny impulz pre domáci zbrojársky priemysel.
Výsledok nedeľňajšieho referenda potvrdzuje, že hoci je pojem neutrality pre švajčiarsku identitu kľúčový, väčšina obyvateľov krajiny uprednostňuje jeho pragmatický výklad pred rigidným ústavným zakotvením, ktoré by vláde zväzovalo ruky práve v čase, keď geopolitické napätie v Európe pretrváva.