Predstavte si situáciu: sedíte na pôde Organizácie Spojených národov, snažíte sa dohodnúť na niečom, čo by mohlo ukončiť nepriateľstvo medzi dvoma krajinami, a namiesto podania ruky dostanete odkaz, že máte do pár hodín zmiznúť z mesta. Presne to sa v pondelok stalo iránskemu ministrovi zahraničia Abbásovi Arákčímu a jeho delegácii v New Yorku.
Čo sa stalo
Marco Rubio, šéf americkej diplomacie, nariadil iránskej delegácii okamžite opustiť Spojené štáty. Podľa dvoch amerických úradníkov, ktorých citoval portál Axios, Rubio usúdil, že Iránci „sa zdržali dlhšie, ako bolo potrebné“ – Valné zhromaždenie OSN sa totiž už skončilo, takže podľa neho nadišiel čas na odchod. Zdroj: New York Post
Zatiaľ čo iránsky prezident Masúd Pezeškián opustil New York deň po svojom prejave na pôde OSN, Arákčí zostal v meste dlhšie. Oficiálne preto, aby sa zúčastnil na nepriamych rokovaniach s USA o otvorení Hormuzského prielivu, ukončení konfliktu a obnovení rozhovorov o iránskom jadrovom programe. Podľa niektorých správ plánoval v New Yorku zostať až do stredy.
Lenže víkendové stretnutia iránskych a katarských sprostredkovateľov neprinieslo takmer žiadny posun. Biely dom ešte v pondelok ráno dúfal, že sa situácia počas dňa zlepší, no podľa Axiosu amerických predstaviteľov popoludní dospeli k záveru, že rokovania uviazli na mŕtvom bode. Rubio preto večer prostredníctvom americkej misie pri OSN odkázal iránskej misii, že Arákčí a jeho tím musia New York opustiť bezodkladne. Zdroj: Jerusalem Post
Iránska delegácia sa niekoľko hodín po odkaze presunula na letisko a nasadla na let do katarskej Dauhy, ktorý odštartoval v utorok okolo 01:20 miestneho času. Jeden zo zdrojov Axiosu síce potvrdil, že k odchodu došlo na americký nátlak, zároveň však dodal, že Arákčí sa mal podľa pôvodného plánu v pondelok v noci aj tak vrátiť do Teheránu.
Iránska misia pri OSN celú vec na sieti X odmietla. Tvrdí, že delegácia odišla v pondelok večer presne podľa harmonogramu, ktorý bol americkému ministerstvu zahraničia oznámený už 17. septembra. „Keďže sa im nepodarilo dosiahnuť nič, ministerstvo zahraničia sa uchýlilo k šíreniu bezcenných a nepodložených správ,“ znel odkaz iránskej strany.
Pozadie a kontext
Táto epizóda sa odohráva na pozadí dlhotrvajúceho napätia medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré v posledných mesiacoch prerástlo do otvorenej vojenskej konfrontácie. Spojené štáty napriek nepriateľstvu udelili iránskemu prezidentovi, ministrovi zahraničia aj ich delegáciám víza na účasť na Valnom zhromaždení OSN, hoci s prísnymi obmedzeniami pohybu. To samo osebe signalizovalo, že obe strany ešte nechali dvere pootvorené pre diplomaciu.
Katarskí sprostredkovatelia sa počas víkendu snažili preklenúť priepasť medzi americkými a iránskymi pozíciami, no ani jedna zo strán nebola ochotná urobiť ústupky potrebné na dosiahnutie dohody. Témy na stole boli pritom zásadné – od otvorenia Hormuzského prielivu, kadiaľ prechádza významná časť svetovej ropy, cez ukončenie vojenského konfliktu až po obnovenie rozhovorov o iránskom jadrovom programe, ktorý je dlhodobo trnom v oku Washingtonu aj Izraela.
Podľa Axiosu ide o diplomaticky nezvyčajný krok, ktorý vypovedá o hlbokej nedôvere medzi oboma krajinami. Vykázanie delegácie krátko po oficiálnom stretnutí na pôde OSN nie je bežná prax a skôr pripomína gesto, akým chce jedna strana jasne demonštrovať svoju nespokojnosť s priebehom rozhovorov. Zdroj: TERAZ.sk
Rozpor medzi oficiálnymi verziami oboch strán – americkou, že išlo o príkaz na odchod, a iránskou, že delegácia odišla podľa vopred dohodnutého plánu – len podčiarkuje, aká krehká je momentálne komunikácia medzi Washingtonom a Teheránom. Keď sa ani fakty o jednoduchom odlete delegácie nedajú zladiť, o to ťažšie si vieme predstaviť zhodu na komplexnejších otázkach, akou je napríklad budúcnosť iránskeho jadrového programu.
Celá situácia tak zapadá do širšieho vzorca posledných týždňov, počas ktorých iránsky prezident hovoril o blížiacom sa konci vojny a tvrdil, že rozhodnutie je teraz na Amerike. Realita však ukazuje, že k zhode majú obe strany stále veľmi ďaleko a každé stretnutie, ktoré malo priniesť prelom, zatiaľ končí sklamaním.