V ruskej Irkutskej oblasti na Sibíri zomrela 28-ročná laborantka Darja Šipilovová, zamestnankyňa Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu. Podľa miestnych médií zomrela v noci z piatka na sobotu v nemocnici v meste Šelechov po tom, čo pri práci údajne rozbila skúmavku s baktériou spôsobujúcou mor. Ruské úrady oficiálne príčinu smrti uvádzajú ako „zápal pľúc neznámeho pôvodu“ a akúkoľvek spojitosť s jej prácou v laboratóriu popierajú.
Správu o úmrtí sprevádzajú protichodné informácie. Zatiaľ čo nezávislý regionálny portál Ľudi Bajkala tvrdí, že žena zomrela na pľúcnu formu moru a že viacero nemocníc v Irkutsku bolo uzavretých do karantény, ruský zdravotnícky dozorný orgán Rospotrebnadzor tvrdí, že rozsiahle testovanie nezistilo „žiadne mikroorganizmy súvisiace s jej profesijnou činnosťou“. Guvernér Burjatska Alexej Cydenov pritom v príspevku na sociálnej sieti pôvodne napísal, že žena „zomrela na mor“ Zdroj: The Hindu
Situáciu prišla osobne riešiť šéfka Rospotrebnadzoru Anna Popovová, ktorá odcestovala do Irkutska na mimoriadne rokovanie s miestnymi predstaviteľmi. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev uviedol, že všetci známi kontakty zosnulej ženy boli identifikovaní, vyšetrení a umiestnení pod lekársky dohľad, a že za posledné dni nepribudli žiadne nové prípady ochorenia medzi zamestnancami ústavu. Podľa amerického webu Axios je pod lekárskym dozorom približne 200 ľudí, ktorí mohli prísť so ženou do kontaktu Deutsche Welle. Karanténa bola vyhlásená vo viacerých zdravotníckych zariadeniach vrátane nemocníc, detskej a materskej nemocnice i samotného protimorového ústavu, kde podľa neoficiálnych správ k nákaze došlo. Hliníkáreň v Šelechove zaviedla pre zamestnancov povinnosť nosiť rúška.
Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov vyzval verejnosť a médiá, aby sa riadili výlučne oficiálnymi vyhláseniami Rospotrebnadzoru a nepodliehali „fámam a špekuláciám“ ABC News. Napriek ubezpečeniam o kontrole situácie prípad vyvolal obavy aj v zahraničí – americké ministerstvo zahraničia potvrdilo, že situáciu sleduje, podobne ako Európska komisia, ktorej hovorca uviedol, že si je vedomá „správ o laboratórnom incidente v Rusku, zdanlivo súvisiacom s patogénom spôsobujúcim mor“ Zdroj: Politico Europe
Mor je na Sibíri endemickým ochorením – práve v tomto regióne bolo zaznamenané prvé známe prehistorické ohnisko nákazy u ľudí, keďže baktéria Yersinia pestis sa prirodzene vyskytuje u drobných divo žijúcich cicavcov a ich bĺch. Ochorenie u ľudí sa však v Rusku vyskytuje zriedkavo, na rozdiel napríklad od Afriky, kde sa prípady objavujú každoročne. Mor má tri klinické formy – bubonickú, septikemickú a pľúcnu. Práve pľúcna forma, ktorú miestne zdroje spájajú so smrťou laborantky, je najnebezpečnejšia: šíri sa kvapôčkovou infekciou medzi ľuďmi, bez liečby môže usmrtiť v priebehu 18 až 24 hodín od prvých príznakov a Svetová zdravotnícka organizácia ju označuje za najvirulentnejšiu formu ochorenia. Pri včasnom nasadení bežne dostupných antibiotík je však liečiteľná a šance na vyliečenie sú vysoké, ak terapia začne do približne jedného dňa od nástupu príznakov.
Pre Slovensko zatiaľ prípad nepredstavuje bezprostredné riziko – ide o lokalizované ohnisko vo vzdialenej sibírskej oblasti, pričom ruské aj medzinárodné zdravotnícke autority zatiaľ nehlásia žiadne ďalšie potvrdené nákazy mimo okruhu kontaktov zosnulej ženy. Prípad však sledujú zdravotnícke a bezpečnostné zložky viacerých krajín vrátane Spojených štátov a inštitúcií Európskej únie, keďže nedôvera k spôsobu, akým ruské úrady informujú o podobných udalostiach, pretrváva aj po skúsenostiach z minulosti.