Francúzsko v utorok zažilo najväčší deň protestov od začiatku hnutia, ktoré sa začalo koncom septembra na strednej škole v Créteil pri Paríži. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa na demonštráciách vo viacerých mestách zúčastnilo najmenej 260-tisíc ľudí, odborová koalícia hovorí až o 450-tisíc protestujúcich. Zhromaždenia sa konali v Paríži, Marseille, Nantes, Lyone, Štrasburgu aj v ďalších približne tridsiatich mestách The Independent.
Čo sa stalo
„Akt III“ protestného hnutia, ako ho označila študentská odborová organizácia Union syndicale lycéenne, prvýkrát spojil stredoškolákov s mocnými odborovými zväzmi FSU, CGT, FO, CFDT, Unsa, Sud a Solidaires, ako aj s vysokoškolákmi a zamestnancami štátnej správy. Podľa ministerstva školstva bola výučba obmedzená alebo úplne prerušená v 589 až 891 stredných školách z celkových 3 700 v krajine, uzavreté boli aj viaceré univerzity Le Figaro.
V mnohých mestách prebiehali zhromaždenia pokojne, no na viacerých miestach – v Štrasburgu, Lyone aj Rennes – demonštranti zapaľovali barikády a hádzali na políciu predmety a petardy. Polícia odpovedala slzotvorným plynom, vodnými delami a obuškami. Podľa francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornu bolo od začiatku protestov zranených 215 študentov a 85 pracovníkov škôl, na strane polície utrpelo zranenia 715 príslušníkov. Zadržaných bolo doteraz vyše 6-tisíc ľudí, pričom podľa justičného ministerstva tvoria maloletí drvivú väčšinu z nich.
Najväčší symbol brutality zásahov sa stal prípad pätnásťročného chlapca z mesta Lens, ktorému počas pondelkových protestov odtrhlo ruku po výbuchu policajného granátu na rozháňanie davu. Podobný prípad sa krátko predtým stal aj štrnásťročnému dievčaťu v Saint-Ouen-l'Aumône, ktoré malo utrpieť zlomeninu čeľuste po zásahu granátom do hlavy. Oba prípady teraz preveruje vyšetrovanie CBS News.
Pozadie a kontext
Protesty sa začali koncom septembra ako lokálny spor o nedostatok učiteľov na strednej škole v Créteil, no rýchlo sa rozšírili po celej krajine. Študenti upozorňujú na preplnené triedy, chýbajúcich alebo nenahradených učiteľov, zastarané a schátrané školské budovy s plesňou, prasknutými potrubiami či hlodavcami, ako aj na náročné rozvrhy od ôsmej ráno do šiestej večer. Kritizujú aj systém Parcoursup, cez ktorý sa hlásia na vysoké školy.
„Je taký rozdiel medzi elitami a nami,“ povedal pre agentúru Reuters Hugo Vetzel, čerstvý maturant zo Štrasburgu, ktorý sa pripravuje na prijímacie skúšky na francúzske elitné univerzity. Premiér Lecornu reagoval prísľubom, že ministri do konca októbra predložia prvé návrhy riešení – vrátane nahrádzania chýbajúcich učiteľov, revízie dĺžky vyučovacieho dňa a dlhších obedňajších prestávok. Zároveň odmietol obvinenia z policajnej represie a vyzval na návrat k „štruktúrovanej, legálnej a demokratickej“ forme protestu.
Situácia sa odohráva na pozadí politicky krehkej Francúzskej republiky, ktorá rieši rastúci rozpočtový deficit – výnos desaťročných francúzskych dlhopisov minulý týždeň krátko prekonal 5 percent, čo je najvyššia úroveň za 24 rokov. Protesty tak prichádzajú v citlivom momente pred prezidentskými voľbami na budúcu jar, v ktorých sa očakáva silná kandidatúra krajne pravicovej Marine Le Penovej.
Do diania sa v utorok vložil aj americký prezident Donald Trump, ktorý na sieti Truth Social napísal, že za protestmi stojí „nekontrolovaná masová migrácia“ a že nejde o školstvo, ale o „snahu islamu ovládnuť kedysi veľkú krajinu“. Toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a zábery z protestov ho nepotvrdzujú SME.
Čo to znamená pre Slovensko
Francúzske protesty upozorňujú na problém, ktorý nie je výlučne francúzsky – podfinancované školstvo, nedostatok učiteľov a zastarané budovy trápia aj slovenský vzdelávací systém. Rozsah mobilizácie, keď sa k študentom pridali odbory aj rodičia, zároveň ukazuje, že podobné témy dokážu pri dlhodobom zanedbávaní vyvolať celospoločenský konflikt. Pre slovenskú verejnosť je dianie vo Francúzsku aj pripomienkou toho, ako rýchlo sa môže legitímna požiadavka premeniť na stret s políciou, ak štát nekomunikuje a nereaguje na požiadavky dostatočne rýchlo.