Predstavte si, že ste sedem rokov v ruskom väzení za niečo, čo popierate, a zrazu vám povedia, že balíte kufor. Presne to sa v stredu stalo 74-ročnému Stephenovi Hubbardovi, dôchodcovi a bývalému učiteľovi z Michiganu. Jeho meno ste pravdepodobne nikdy nepočuli, no jeho prípad sa stal súčasťou väčšej diplomatickej hry, ktorá môže rozhodnúť o osude vojny na Ukrajine.
Hubbarda zadržali v apríli 2022 vo východoukrajinskom Izjume, krátko po ruskej invázii. Ruská prokuratúra ho obvinila, že bojoval ako žoldnier na strane ukrajinskej armády – konkrétne mal obsluhovať vojenský kontrolný bod. On sám vinu popieral, no v roku 2024 ho na neverejnom súde odsúdili na takmer sedem rokov väzenia. Washington ho celý čas označoval za „neoprávnene zadržiavaného“ a bol posledným Američanom s týmto štatútom v Rusku.
Jeho prepustenie oznámil sám Putin počas stretnutia s americkým vyslancom Stevom Witkoffom v Konstantinovskom paláci v Petrohrade. Hubbard sa podľa ruského prezidenta už nachádzal na letisku Pulkovo, pripravený nastúpiť do lietadla domov. ABC Australia Donald Trump deň predtým v Oválnej pracovni priznal, že o jeho prepustenie Putina osobne žiadal. „Hovoril som s ním o tom dlho. Požiadal som ho, aby ho prepustil. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal novinárom ešte pred stretnutím. Zdroj: NBC News
Gesto dobrej vôle prišlo v citlivom momente. Witkoff do Petrohradu priletel len deň po tom, čo v nórskom Osle rokoval so Zelenským, lídrami Fínska a Nórska a európskymi predstaviteľmi. Podľa amerického predstaviteľa priniesla Ukrajina na stretnutie nové nápady a návrhy a strany dosiahli „zmysluplný pokrok“ smerom ku koordinovanému prístupu voči Rusku. Reč bola o bezpečnostných zárukách pre Kyjev, povojnovom ekonomickom pláne aj širšej európskej bezpečnostnej architektúre. Zdroj: Ukrajinská pravda
Sám Zelenskyj po stretnutí v Osle vyhlásil, že čokoľvek sa o budúcnosti Ukrajiny dohodne, musí byť prijateľné len vtedy, keď bude Kyjev sedieť pri rokovacom stole. „Nič o Ukrajine bez Ukrajiny,“ zdôraznil a dodal, že diskutoval aj o údajnom návrhu trojstranného stretnutia USA, Číny a Ruska bez jeho účasti. Zároveň potvrdil, že USA obnovili zdieľanie spravodajských informácií o ruských útokoch a že sa rieši aj obmedzenie satelitného systému Starlink, ktorý ukrajinská armáda využíva na sledovanie ruských balistických striel.
Vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom sa pritom v posledných týždňoch citeľne ochladili. Trump uzavrel s Ruskom dohodu o dodávkach nafty, pozastavil nové sankcie voči Moskve a verejne vyzval Zelenského, aby „urobil dohodu“, pretože podľa neho Ukrajina od USA dostala „iba žiaľ, smrť a obrovské finančné straty“. Zelenskyj naopak tvrdil, že Washington obmedzuje kľúčovú vojenskú podporu práve v čase, keď Rusko stupňuje údery na energetickú infraštruktúru.
Samotné stretnutie s Witkoffom otvoril ruský vyjednávač slovami, že „existuje základ na dosiahnutie prímeria“, a priniesol dokumenty s návrhmi na urovnanie konfliktu. Putin mu poďakoval za pozornosť, ktorú Trump venuje ukončeniu vojny, no Kremeľ naďalej odmieta politické ústupky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pripomenul, že konflikt sa nedá vyriešiť „bez niekoho z Kyjeva, kto musí prijať zodpovedné rozhodnutie“, a že Rusko trvá na mieri, nie len na prímerí. Zdroj: Pravda
Na stretnutí sa popri vojne hovorilo aj o obnovení hospodárskej spolupráce medzi Washingtonom a Moskvou po prípadnom skončení bojov – Putin spomenul možnosť zvýšenia ruských dodávok hnojív do USA. Časť republikánskych senátorov v Amerike medzitým vyjadrila znepokojenie nad tým, kam sa Trumpovo zbližovanie s Putinom posúva, najmä v súvislosti s plánovaným trojstranným summitom USA, Ruska a Číny, ktorý by mohol rozhodovať o osude Ukrajiny bez jej hlasu.
Pre bežného čitateľa na Slovensku môže Hubbardov príbeh pôsobiť ako vedľajšia správa popri veľkej geopolitike. V skutočnosti je presným odtlačkom toho, ako dnes vyzerá diplomacia medzi Washingtonom a Moskvou – gesto za gesto, väzeň za priazeň, zatiaľ čo o osude Ukrajiny sa stále len rokuje. A keďže výsledok týchto rozhovorov priamo ovplyvní bezpečnostnú situáciu v Európe vrátane nás, oplatí sa sledovať, či z petrohradského stretnutia nakoniec vzíde čokoľvek viac než len symbolický návrat jedného dôchodcu domov.