Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil septembrové rozhodnutie, ktorým Generálna prokuratúra SR zastavila trestné stíhanie v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Ide o prípad stíhačiek MiG-29, odpaľovacích zariadení a radarovej stanice protivzdušného systému KUB, ktoré Slovensko venovalo Ukrajine po ruskej invázii. Žilinka vo svojom rozhodnutí konštatoval, že záver o zastavení stíhania bol vydaný predčasne a skutkový stav nebol zistený v dostatočnom rozsahu. Zdroj: Webnoviny
Čo sa stalo
Generálny prokurátor podľa vlastného vyjadrenia na sociálnej sieti preskúmal postup podriadených prokurátorov Krajskej prokuratúry v Bratislave, Odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry a vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, ktorý v októbri minulého roka rozhodol o zastavení trestného stíhania. Dôvodom pre zastavenie bolo, že konanie malo napĺňať znaky zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Žilinka po preskúmaní spisu dospel k opačnému záveru než jeho podriadení – že prípravné konanie neprinieslo dostatok informácií potrebných na posúdenie, či boli naplnené znaky stíhaných trestných činov. Vec preto postúpil Krajskej prokurátorke v Trenčíne, ktorej uložil, aby zabezpečila opätovné začatie trestného stíhania a vykonala vyšetrovanie v súlade so zákonom. Zdroj: TERAZ.sk
Pozadie prípadu
Kauza sa tiahne už dlhšie a týka sa rozhodnutia o darovaní vojenskej techniky Ukrajine, ktoré urobila odvolaná a dočasne poverená vláda po vypuknutí ruskej agresie. Išlo o stíhačky MiG-29, ktoré Slovensko vyradilo z výzbroje, a tiež o súčasti protivzdušného systému KUB vrátane odpaľovacích zariadení a radarovej stanice. V septembri tohto roka Generálna prokuratúra SR rozhodla, že k spáchaniu trestného činu nedošlo – riaditeľ odboru závažnej kriminality vtedy preskúmal rozhodnutie vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite o zastavení stíhania aj rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá zamietla sťažnosť Ministerstva obrany SR pod vedením Roberta Kaliňáka proti tomuto zastaveniu. Vtedajší záver znel, že postup vyšetrovateľa aj prokurátora bol zákonný a že členovia vtedajšej vlády sa darovaním techniky nedopustili trestného činu. Zdroj: Pravda
Tento vnútorný spor v rámci prokuratúry je zaujímavý aj tým, že ukazuje hierarchické usporiadanie slovenskej prokuratúry v praxi – generálny prokurátor má právomoc preskúmať a zvrátiť rozhodnutia podriadených zložiek, hoci tie už predtým vec uzavreli ako vyriešenú. Žilinka sa pritom neodvoláva na nové dôkazy ani svedectvá, ale na procesné pochybenie – podľa neho vyšetrovatelia nezistili skutkový stav v rozsahu, ktorý zákon vyžaduje pred rozhodnutím o zastavení stíhania. To v praxi znamená, že prípad sa musí znovu otvoriť a vyšetrovať od momentu, kedy bolo konanie prerušené, no tentoraz pod dohľadom inej krajskej prokuratúry než pôvodne.
Čo to znamená pre Slovensko
Obnovenie trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky má politický aj symbolický rozmer. Darovanie stíhačiek MiG-29 a systémov KUB bolo v čase svojho schválenia jedným z najvýraznejších krokov slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky voči Ukrajine, no zároveň sa stalo terčom kritiky časti politickej scény, ktorá rozhodnutie odvolanej vlády spochybňovala ako nelegitímne alebo nevýhodné pre Slovensko. To, že sa prípad po mesiacoch, keď sa zdalo uzavretý, znovu otvára, naznačuje, že téma zostáva politicky citlivá a že otázka zodpovednosti za rozhodnutia o vojenskej pomoci Ukrajine sa na Slovensku ešte nedávno nekončí. Výsledok nového vyšetrovania v Trenčíne môže ovplyvniť aj to, ako sa bude v budúcnosti pristupovať k podobným rozhodnutiam o vojenskej pomoci prijatým v rámci exekutívnej právomoci vlády.