Predstavte si archeológa, ktorý kľačí nad jamou plnou spálených zvyškov a opatrne z nej vyzdvihuje kus skorodovaného bronzového plechu. Najprv si myslí, že drží črep nádoby. Až keď sa pod rukami vynorí hrot, pochopí, že v rukách má niečo, čo sa v tejto časti Európy nemalo nájsť – keltskú prilbu starú zhruba 2 400 rokov.
Presne to sa stalo tímu poľských archeológov na lokalite Łysa Góra na severovýchode Poľska, medzi riekou Orzyc a jazerom. „Prilba je symbolom moci a priamym dôkazom diaľkových kontaktov,“ opísal nález pre portál Phys.org Bartłomiej Kaczyński zo Štátneho archeologického múzea vo Varšave. Podľa jeho slov patrí vzácna prilba takzvaného typu Berru k artefaktom, ktoré sa bežne nachádzajú v bohatých hroboch keltskej vojenskej elity – no doteraz výlučne na území dnešného Francúzska či Rakúska. Nikdy nie tak ďaleko na severovýchod.
Čo ma na tomto príbehu najviac zaujalo, je samotný spôsob, akým sa prilba do zeme dostala. Niekto ju pred 2 400 rokmi úmyselne roztlčal na kusy a hodil do obetnej jamy spolu so železnými nástrojmi – dvoma motykami a kosou. Nebola to teda strata ani náhodný odpad, ale zrejme rituálny akt. Niečo cenné sa muselo symbolicky „zničiť“, aby mohlo byť venované, možno bohom, možno na pamiatku niekoho dôležitého.
Łysa Góra pritom archeológovia poznajú už desaťročia. Vykopávky tu prebiehali s prestávkami už medzi rokmi 1971 a 1992, väčšina vtedajších nálezov sa však nikdy nepublikovala a lokalita si vyslúžila povesť miesta, kde je už všetko „narušené“ a nestojí za ďalší výskum. „Nevedeli sme, čo máme očakávať, keďže lokalita mala povesť vážne poškodeného miesta,“ priznal Kaczyński. Práve preto prekvapenie bolo o to väčšie.
Okrem prilby sa na mieste našlo približne 31 väčšinou zlomkovitých spôn a prstencových ozdôb typu La Tène – teda predmetov typických pre keltskú kultúru. Spolu s prilbou to podľa výskumníkov naznačuje, že miestna komunita s Keltmi pravdepodobne nielen obchodovala, ale že tu Kelti priamo istý čas žili. Doteraz sa na lokalite podarilo nájsť takmer 80 artefaktov tohto typu. „Ich rozmanitosť naznačuje, že na mieste žila skupina Keltov približne dve generácie,“ uviedol Kaczyński.
Prečo by sa skupina keltských bojovníkov usadila práve v tejto odľahlej časti dnešného Poľska? Vysvetlenie ponúka poloha lokality – nachádza sa neďaleko regiónu Kurpie bohatého na jantár a na trasách smerujúcich na sever k Sambijskému polostrovu. Łysa Góra tak mohla fungovať ako strategický obchodný uzol, cez ktorý prúdil jantár a ďalší tovar smerom do strednej Európy. Kaczyński pripúšťa aj temnejšiu možnosť: „Na základe starovekých písomných prameňov nemôžeme vylúčiť, že sa tu obchodovalo aj s otrokmi.“
Pokračujúce vykopávky odhalili, že Łysa Góra bola kedysi rušným miestom výroby a obchodu – archeológovia tu doteraz našli takmer 350 kovových predmetov, jantárové korálky, nedokončený jantárový prsteň a dokonca bronzovú mincu, ktorá mohla patriť trácke mu kráľovi Seuthesovi III. V roku 2025 tím objavil aj nástroj na trepanáciu, teda vŕtanie otvorov do lebky – čo podľa Kaczyńského naznačuje, že medzi obyvateľmi mohol byť niekto s lekárskymi znalosťami, možno druid.
Kaczyński zhŕňa svoj pocit jednoducho: „Łysa Góra je archeologický sen. Dúfam, že tam v budúcnosti objavíme ešte viac výnimočných artefaktov.“ A úprimne, keď čítam o mieste, kde sa v jednej jame stretáva bronzová keltská prilba, trácka minca a nástroj na trepanáciu lebky, chápem, prečo sa archeológovia tešia na každú ďalšiu sezónu vykopávok.