Komentár. Fakty a výpočty sú oddelené od hodnotenia autora. Stav overenia: 27. september 2026.
Vláda Roberta Fica našla pri drahom tankovaní priestor na zásah: maloobchodnú maržu. Ministerstvo financií 23. septembra oznámilo návrh jej zastropovania na desať centov za liter. Premiér avizoval zavedenie od 1. októbra. Nejde teda o opatrenie, ktoré by už v deň vzniku tohto komentára fungovalo. Zdroj: STVR
Otázka však znie: prečo má byť hlavnou tvárou boja s drahými palivami obmedzenie obchodníka, keď významnú časť ceny na stojane tvoria dane?
Desať centov marže nie je desať centov čistého zisku
Toto rozlíšenie je podstatné. Hrubá obchodná marža musí pokryť aj prevádzku stanice: mzdy, energie, údržbu, nájom či platobné poplatky. Až po odpočítaní príslušných nákladov možno hovoriť o zisku.
Vláda preto nesmie vytvárať dojem, že pumpárovi z každého litra zostáva desať centov vo vrecku. Rovnako strop na maržu neznamená automatické zlacnenie o desať centov. Ak je marža konkrétnej stanice už nižšia, samotný limit ju nenúti znížiť cenu — podľa údajov, ktoré uvádza STVR, sa marže pohybujú zhruba od piatich do pätnástich centov.
Koľko z tankovania predstavujú dane
Nasledujúci výpočet používa modelovú konečnú cenu 1,60 €/l pri oboch palivách. Nie je to tvrdenie o aktuálnom celoslovenskom priemere.
Počítame s DPH 23 %, pri benzíne so spotrebnou daňou 514 €/1 000 litrov a pri nafte 368 €/1 000 litrov. Finančná správa pri benzíne uvádza aj inú sadzbu podľa druhu; tento model používa výslovne sadzbu 514 eur. Zdroj: Finančná správa
| Položka | Benzín | Nafta |
|---|---|---|
| Modelová cena za liter vrátane daní | 1,6000 € | 1,6000 € |
| Spotrebná daň na liter | 0,5140 € | 0,3680 € |
| DPH obsiahnutá v cene | 0,2992 € | 0,2992 € |
| Spotrebná daň a DPH spolu na liter | 0,8132 € | 0,6672 € |
| Podiel týchto daní na konečnej cene | 50,82 % | 41,70 % |
| Ostatná časť ceny vrátane celého dodávateľského reťazca | 0,7868 € | 0,9328 € |
| Cena tankovania 50 litrov | 80,00 € | 80,00 € |
| Spotrebná daň a DPH v 50 litroch | 40,66 € | 33,36 € |
DPH v konečnej cene sa počíta ako 1,60 × 23 / 123 = 0,29918699 €, nie ako 23 % zo sumy 1,60 eura. Výsledky sú zaokrúhlené až na konci výpočtu.
Pri tomto modeli sú teda dane na litri benzínu viac než osemnásobkom desaťcentovej marže. Pri nafte takmer 6,7-násobkom.
Nie je to porovnanie čistých ziskov. Daňový príjem financuje verejné služby a nie je osobným príjmom politikov. Výpočet zobrazuje dane v spotrebiteľskej cene; nie čistý odvod konkrétnej čerpacej stanice ani situáciu firmy s nárokom na odpočítanie DPH.
Aj s týmito výhradami je politická otázka oprávnená: ak vláda žiada ústupok od predajcov, aký ústupok zvažuje na vlastnej strane?
Štátny rozpočet nie je nedotknuteľný
Ministerstvo financií odmieta predstavu, že zníženie spotrebných daní sa automaticky zaplatí vyššou spotrebou. Tento argument nemožno odbiť: nižšia daň naozaj môže znamenať výpadok príjmov.
To však nie je dôvod vynechať dane z diskusie. Je to dôvod predložiť výpočty a povedať, kde by štát ušetril. Daňové zmeny navyše musia rešpektovať európske pravidlá.
Pre ilustráciu: pri nezmenenej cene bez DPH by rozdiel medzi sadzbou 23 % a 20 % pri dnešnej modelovej cene 1,60 eura predstavoval 3,90 centa na liter, teda približne 1,95 eura pri 50 litroch. Ide o matematický scenár pri úplnom premietnutí rozdielu do ceny, nie o návrh právneho postupu ani zaručené zlacnenie.
Od roku 2025 pritom základná sadzba DPH skutočne vzrástla z 20 na 23 %. Zdroj: zákon č. 222/2004 Z. z. Vláda, ktorá zvýšila túto časť daňového zaťaženia, by mala o vlastnom podiele na cenách hovoriť rovnako otvorene ako o maržiach obchodníkov.
Transakčná daň: najprv sľub konca, potom opäť neistota
Podobný problém vidíme pri transakčnej dani. Robert Fico v auguste oznámil zámer zrušiť ju od januára 2027. Začiatkom septembra už podľa zverejnených vyjadrení pripúšťal jej zachovanie. Zdroj: Štandard
Tibor Gašpar 22. septembra uviedol, že úplné zrušenie pravdepodobne nebude a skôr prídu úpravy, keďže chýba náhrada rozpočtového príjmu. Nie je korektné vydávať tento výrok za definitívne prijaté legislatívne rozhodnutie. Je však ďalším dôkazom neistoty vo vládnej komunikácii. Zdroj: TASR
Treba tiež rozlišovať, koho sa daň týka: od januára 2026 už fyzické osoby – podnikatelia nie sú jej daňovníkmi. Pri právnických osobách naďalej platí v zákonom stanovenom rozsahu a s výnimkami.
Firma potrebuje plánovať náklady. Oznámenie zrušenia a následný ústup od neho jej dôveru neposilňuje. Rozpočtové krytie sa má pripravovať pred veľkým sľubom, nie až po ňom.
Kritika Fica nie je predvolebný šek pre niekoho iného
Vyhlásiť bez porovnateľných dát, že každá Ficova vláda bola ekonomicky najhoršia, by bolo heslo. Konkrétna kritika je silnejšia: vyššia základná DPH, transakčná daň a meniace sa oznámenia sú rozhodnutia, za ktoré má súčasná moc niesť zodpovednosť.
Sklamanie z politiky môže vyvolať dojem, že je jedno, kto vládne. Práve preto treba od každej strany žiadať merateľné výsledky.
Platí to aj pre Právo na pravdu a Zoroslava Kollára. Strana vo svojom programe deklaruje podporu podnikateľov a živnostníkov. Zdroj: Právo na pravdu Ak dostane príležitosť vládnuť, bude zaujímavé sledovať, čo z týchto záväzkov naozaj uskutoční.
Otázky sú konkrétne: Zruší transakčnú daň? V akom termíne? Čím pokryje výpadok? Ktoré výdavky štátu zníži? Ako zabráni tomu, aby jednu zrušenú daň nahradila ďalšou?
Tieto otázky nie sú podporou strany. Sú požiadavkou na overiteľné záväzky. Platí pre ňu rovnaký meter ako pre dnešnú koalíciu aj ostatnú opozíciu.
Motorista platí cenu na stojane a podnikateľ náklady vo firme. Ani jednému nepomôže, ak sa po voľbách zmenia mená, ale zo sľubov opäť zostanú iba reči.