Čo sa stalo
Európska komisia varovala Slovensko, aby sa nevracalo späť pri plnení míľnikov a cieľov Plánu obnovy a odolnosti. Ako informuje SME Ekonomika, Komisia momentálne posudzuje ôsmu a deviatu žiadosť Slovenska o vyplatenie prostriedkov z tohto európskeho nástroja. Varovanie prichádza v citlivom momente – Slovensko čaká na uvoľnenie ďalších tranží, pričom akékoľvek spochybnenie predtým dosiahnutých reforiem môže tento proces skomplikovať alebo spomaliť.
Podobný signál v uplynulých dňoch vyslala Komisia aj smerom k iným členským štátom, no v prípade Slovenska má osobitnú váhu vzhľadom na opakované politické diskusie o revízii viacerých reforiem, ktoré boli podmienkou čerpania eurofondov z tohto mechanizmu.
Pozadie a kontext
Plán obnovy a odolnosti je nástroj Európskej únie, ktorý mal pomôcť členským štátom zotaviť sa z ekonomických dôsledkov pandémie a zároveň naštartovať štrukturálne reformy a investície do zelenej a digitálnej transformácie. Slovensko v rámci neho môže čerpať miliardy eur, výmenou za záväzok realizovať konkrétne reformy – od súdnictva cez zdravotníctvo až po dôchodkový systém a energetiku.
Kľúčovou vlastnosťou tohto mechanizmu je, že platby nie sú automatické. Krajina musí Komisii preukázať, že skutočne splnila dohodnuté míľniky a ciele – teda nielen legislatívne zmeny na papieri, ale aj ich reálne uplatňovanie v praxi. Ak Komisia usúdi, že členský štát krok späť urobil, alebo že reformu de facto zvrátil novým zákonom či rozhodnutím vlády, môže to viesť k pozastaveniu alebo odmietnutiu vyplatenia príslušnej sumy.
Za uplynulé roky sa v slovenskej politike opakovane objavovali návrhy na zmenu zákonov, ktoré boli súčasťou podmienok Plánu obnovy – týkalo sa to napríklad reforiem v justícii či zmien v dôchodkovom systéme. Práve tieto snahy podľa všetkého viedli Komisiu k tomu, že sa rozhodla verejne pripomenúť záväzky, ktoré Slovensko prijalo.
Brusel v posledných mesiacoch zintenzívnil dohľad nad čerpaním eurofondov naprieč celou úniou aj v dôsledku tlaku na rozpočtovú disciplínu a rastúcich obáv z toho, že viaceré členské štáty nedokážu do stanoveného termínu (plán obnovy má časovo obmedzenú platnosť) vyčerpať pridelené prostriedky spôsobom, ktorý zodpovedá pôvodným záväzkom.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre slovenskú ekonomiku ide o citlivú tému. Prostriedky z Plánu obnovy predstavujú jeden z mála zdrojov investičného kapitálu, ktorý môže vláda použiť bez toho, aby výrazne zaťažil štátny rozpočet dlhom. V čase, keď Slovensko čelí rozpočtovým tlakom a rastúcemu deficitu verejných financií, je práve toto európske financovanie dôležitým vankúšom pre investície do infraštruktúry, zelenej transformácie či digitalizácie verejnej správy.
Ak by Komisia skutočne rozhodla o pozastavení niektorej z platieb v rámci ôsmej alebo deviatej žiadosti, Slovensko by prišlo o časť týchto zdrojov práve v období, keď ich najviac potrebuje. Rovnako dôležitý je aj signál smerom k investorom a partnerom v EÚ – opakované spochybňovanie reformných záväzkov môže poškodiť dôveryhodnosť krajiny ako spoľahlivého partnera pri čerpaní európskych fondov aj v budúcich programových obdobiach.
Slovenská vláda tak stojí pred dilemou: politicky citlivé reformy, ktoré boli podmienkou čerpania fondov, sú zároveň predmetom vnútropolitických sporov. Akýkoľvek ústupok smerom k ich zmierneniu či zrušeniu môže mať priamy finančný dopad. Zároveň však ide o systémový problém, ktorý presahuje jednu vládu – nastavenie podmienok Plánu obnovy bolo pre všetky členské štáty pomerne rigidné a viaceré krajiny EÚ v minulosti riešili podobné napätie medzi domácou politikou a bruselskými požiadavkami.
Ďalší vývoj bude záležať od toho, ako rýchlo a akým spôsobom Slovensko zareaguje na avizované obavy Komisie. Ak sa podarí preukázať, že dotknuté reformy zostávajú funkčné, mohlo by byť čerpanie oboch žiadostí schválené bez väčších komplikácií. V opačnom prípade hrozí zdržanie, ktoré by sa premietlo do plánovaných investičných projektov financovaných práve z týchto zdrojov.