Predstavte si, že čakáte na hostí, ktorí majú priniesť nádej na koniec vojny, a namiesto pokojnej prípravy počúvate výbuchy nad letiskom, kam majú o pár hodín priletieť. Presne to sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského odohralo v noci na sobotu v Kyjeve. Ruské sily zaútočili na letisko v hlavnom meste a na neďaleký Boryspiľ, teda presne na miesta, ktoré by mali privítať špeciálnych vyslancov amerického prezidenta Donalda Trumpa – Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.
Zelenskyj tento útok nenazval náhodou. Na sociálnej sieti X napísal, že ide o zjavnú reakciu na plánovanú návštevu amerických emisárov, ktorí mali podľa jeho slov najprv smerovať do Moskvy a odtiaľ pokračovať do Kyjeva HNonline. Podobne o udalosti informoval aj denník The New York Times, podľa ktorého Witkoff a Kushner reálne dorazili do Moskvy na rokovania o vojne na Ukrajine a v pláne mali navštíviť aj ukrajinskú metropolu The New York Times.
Ak sledujete túto vojnu už tretí rok, možno vám niečo podobné nie je cudzie. Ukrajinský vzdušný priestor je civilnej doprave uzavretý od roku 2022, čo samo osebe hovorí o tom, v akom stave sa krajina nachádza. A práve v takejto atmosfére má prebehnúť pokus o obnovenie mierových rokovaní. Server Moscow Times pripomína, že ruské údery mierili práve na letiská a infraštruktúru tesne pred príchodom amerických vyslancov, čo vyvoláva otázku, či Moskva takýmto spôsobom nezvýrazňuje svoju vyjednávaciu pozíciu ešte predtým, než rokovania vôbec začnú Moscow Times.
Je tu niečo, čo si zaslúži zamyslenie. Witkoff, ako Trumpov špeciálny vyslanec, a Kushner, jeho zať, nie sú náhodnou dvojicou. Ich cesta má symbolizovať snahu americkej administratívy vrátiť sa k aktívnej diplomacii vo východnej Európe. No keď sa lietadlá s diplomatmi chystajú pristáť tam, kde krátko predtým padali rakety, je ťažké hovoriť o atmosfére dôvery. Skôr to pripomína situáciu, keď sa dvaja partneri majú stretnúť pri jednom stole, no jeden z nich si tesne pred stretnutím ešte potrebuje overiť, kto má v miestnosti navrch.
Čo to znamená pre nás na Slovensku? Viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Sme krajina, ktorá susedí s Ukrajinou, dodáva jej pomoc, prijala stovky tisíc jej občanov a naša ekonomika je previazaná s vývojom na východnom fronte cez ceny energií aj cez náladu na trhoch. Ak sa niečo pohne smerom k mierovým rokovaniam, pocítime to – ceny plynu, nafty aj investičná dôvera sa môžu meniť rýchlejšie, než čakáme. Ak sa naopak rokovania jednorazovo minú účinkom, presne ako mnohé pred nimi, budeme sa musieť pripraviť na ďalšie mesiace neistoty, ktorá sa premieta aj do našich domácich rozpočtov.
Záujem slovenskej vlády o dianie okolo tejto vojny nie je len diplomatickou zdvorilosťou. Slovensko je jednou z krajín, ktoré priamo pociťujú dôsledky – od energetickej bezpečnosti až po migračné toky. Preto keď čítate o výbuchoch na kyjevskom letisku tesne pred príchodom amerických vyslancov, nejde len o vzdialenú správu zo zahraničia. Je to súčasť skladačky, ktorá ovplyvňuje aj to, koľko zaplatíme za kúrenie túto zimu a ako bezpečne sa budeme cítiť na hraniciach s krajinou vo vojne.
Celá situácia tak znovu pripomína krehkosť momentu, v ktorom sa nachádzame. Diplomati môžu priniesť nádej, no rakety, ktoré padajú tesne pred ich príletom, hovoria jasnou rečou o tom, že cesta k mieru zostáva dlhá a plná prekážok. Ak si myslíte, že táto vojna sa nás netýka, skúste si predstaviť, že by sa podobné výbuchy ozývali nad letiskom, kam má o pár hodín priletieť delegácia, ktorá má rozhodovať o vašej budúcnosti. Presne to teraz prežívajú obyvatelia Kyjeva – a Slovensko sedí v prvom rade tohto diania, či sa nám to páči, alebo nie.