Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom vstupuje do novej fázy, ktorá podľa vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa nemusí skončiť skôr než po novembrových stredných voľbách v USA. Trump podľa agentúrnych správ naznačil možnosť útoku na takzvané pohorie Pickaxe Mountains po tom, čo americké spravodajské služby zaznamenali zvýšenú stavebnú aktivitu na hlboko zakopanom komplexe, ktorý má súvisieť s iránskym jadrovým alebo vojenským programom. Zdroj: The Independent
Čo sa stalo
Americký prezident v rozhovoroch pre médiá potvrdil, že vojenské napätie medzi Washingtonom a Teheránom nepovažuje za dočasný jav, ale za konflikt, ktorý sa má naťahovať v čase. Podľa jeho slov by mal trvať prinajmenšom do novembrových volieb, teda niekoľko ďalších mesiacov. Súčasne médiá informujú o tom, že Spojené štáty zvažujú úder na podzemný komplex označovaný ako Pickaxe Mountains, kde satelitné snímky zachytili neobvyklý nárast stavebnej činnosti. Ide o lokalitu, ktorá sa spája s hlboko ukrytými iránskymi zariadeniami, do ktorých sa doteraz nepodarilo preniknúť ani presnými leteckými údermi.
Paralelne s týmito vyjadreniami sa Spojeným štátom podarilo v Organizácii Spojených národov presadiť rezolúciu, ktorá formálne odsudzuje iránsky jadrový program. Táto rezolúcia posúva iránsky jadrový spis späť na pôdu Bezpečnostnej rady OSN, čím sa diplomatický rozmer konfliktu ešte viac vyostruje. Zdroj: The Japan Times
Irán na tieto kroky reaguje nekompromisne. Podľa dostupných informácií Teherán deklaruje pripravenosť konflikt ďalej eskalovať a nevykazuje žiadne známky ústupu. Konflikt medzi oboma krajinami trvá už sedem mesiacov, pričom v predchádzajúcich týždňoch došlo k výmene priamych vojenských úderov, útokom na tankery v Hormuzskom prielive aj k zajatiu amerického podvodného dronu iránskou stranou. Zdroj: The Japan Times
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších svetových tepien pre prepravu ropy a plynu, cez ktorú prechádza podstatná časť globálnej produkcie fosílnych palív. Akékoľvek vojenské napätie v tejto oblasti sa preto okamžite prejavuje na cenách ropy a plynu na svetových trhoch. Cena ropy Brent sa v dôsledku eskalácie konfliktu dostala nad hranicu sto dolárov za barel a na tejto úrovni sa drží aj naďalej, čo potvrdzujú aj najnovšie správy o vývoji na ázijských burzách.
Rezolúcia OSN odsudzujúca iránsky jadrový program predstavuje po dvoch dekádach opätovné vrátenie tejto témy na najvyššiu diplomatickú úroveň. Bezpečnostná rada OSN má teraz formálny mandát zaoberať sa otázkou, či a akým spôsobom voči Iránu postupovať, čo môže viesť k novým sankciám alebo iným medzinárodným opatreniam. Zároveň to však prehlbuje priepasť medzi Teheránom a západnými mocnosťami, keďže iránska strana takéto kroky dlhodobo odmieta ako nelegitímne a jednostranné.
Skutočnosť, že Trump verejne spája dĺžku trvania konfliktu s termínom stredných volieb, naznačuje, že vojenská situácia na Blízkom východe sa stáva aj súčasťou vnútropolitického kalkulu v Spojených štátoch. Prezident zároveň v týchto dňoch predstavil aj ďalšie predvolebné sľuby, vrátane plánu na vyplatenie päťtisícdolárového bonusu americkým dospelým v prípade víťazstva Republikánskej strany, čo naznačuje, že blížiace sa voľby ovplyvňujú tón aj obsah jeho zahraničnopolitických vyhlásení.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je výrazne závislé od dovozu ropy a zemného plynu, má pokračujúca eskalácia v Hormuzskom prielive priamy dopad na ceny energií. Vysoké ceny ropy sa premietajú do cien pohonných hmôt aj do nákladov priemyslu, čo môže spomaliť ekonomický rast a zvýšiť infláciu. Slovenská ekonomika, podobne ako iné európske krajiny, nakupuje značnú časť ropy z dovozu, a preto je citlivá na akékoľvek výkyvy na svetových trhoch spôsobené geopolitickým napätím.
Dlhodobejšie trvanie konfliktu, ktoré Trump otvorene pripúšťa, navyše znamená, že vysoké ceny energií nemusia byť dočasným javom, ale realitou, s ktorou budú musieť slovenské domácnosti aj firmy počítať minimálne do konca roka. Zároveň platí, že postup Bezpečnostnej rady OSN voči Iránu bude sledovaný aj z pohľadu Slovenska ako člena medzinárodného spoločenstva, keďže prípadné nové sankcie môžu mať dosah na obchodné vzťahy a energetickú bezpečnosť celého regiónu strednej Európy.